Ústav pamäti národa (ÚPN) vydal pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy obrazovú monografiu August ´68. Okupácia a občiansky odpor na Slovensku v obrazových dokumentoch Archívu ústavu pamäti národa zameranú na prezentáciu doposiaľ neznámych autentických ikonografických dokumentov z fondu Archívu ÚPN, ktoré zachytávajú okamihy invázie. Jedným
Po Februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia. To sa stretlo s odporom jednotlivcov i celých skupín občanov, z ktorých viacerí začali aktívne vystupovať
Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80. rokov ďalších päť samostatných samizdatov, ktoré boli už
Zborník Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu obsahuje celkovo 10 štúdií analyzujúcich širokú škálu aktivít kongresu: od rokovaní s poprednými svetovými politikmi a vydávania memoránd cez jeho náboženskú politiku, kontakty so slovenským disentom, českým exilom či Rádiom Slobodná Európa až po pôsobenie významných slovenských intelektuálov v exile v radoch kongresu. Osobitná
Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v Bratislave v dňoch 3. a 4. decembra 2015 zorganizoval Ústav pamäti národa s podporou Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku. Na konferencii vystúpili takmer dve desiatky prednášateľov, medzi ktorými boli historici aj priami aktéri podieľajúci sa na širokospektrálnych skrytých aktivitách cirkví pred rokom 1989. V šestnástich
Predkladaná monografia je historicko-právnym pohľadom na úlohu i postavenie zákonodarného orgánu v období, ktoré je azda najkontroverznejšou časťou slovenských dejín. Pri jej spracovaní vychádzal autor z archívneho výskumu vo fondoch slovenskej, českej i nemeckej proveniencie i širokého spektra prác historikov dotýkajúcich sa vývoja politického systému i režimu na Slovensku v rokoch 1938-1945,
Každý z nich zohral v spoločnom príbehu neopakovateľnú úlohu. V správach, ktoré odzneli v západných rozhlasových vysielaniach sa ich spoločný príbeh uzatvára. Pravidelné rozhlasové vysielanie pred udalosťou dali dôležitý základ pre mimoriadne a pravidelné informovanie o podpisovej akcii. Informoval Slovensko, čo sa v spoločnosti dialo. Správy z domova dodávali ľuďom nádej, že v zápase za slobodu
Vedecká monografia zachytáva život katolíckeho biskupa Štefana Barnáša, ktorý patril k významným osobnostiam slovenských dejín 20. storočia. Už v období medzivojnového Československa úzko spolupracoval s biskupom Vojtaššákom a od roku 1933 pôsobil ako profesor Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej kapitule, kde sa zaslúžil o výchovu katolíckych intelektuálov v 30. rokoch. Politicky sa angažoval
Publikácia je zborníkom z medzinárodnej vedeckej konferencie „Vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou – od trestnoprávnej roviny po vedecký výskum“, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, v dňoch 21. – 23. Septembra 2012. Ambíciou publikácie je priblížiť proces, ako jednotlivé partnerské inštitúcie v krajinách prispievajú k vyrovnaniu sa s totalitnou minulosťou svojej krajiny. Publikácia môže slúžiť
Zborník Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989 II. je voľným pokračovaním edície konferenčných zborníkov z podujatí organizovaných Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej partnermi. Druhý ročník, na ktorom sa s banskobystrickou Katedrou histórie spolupodieľal Ústav pamäti národa, Múzeum Slovenského národného povstania a Katedra histórie
V týchto dňoch prichádza na knižný trh zborník z vedeckej konferencie „Trnava v rokoch 1939 – 1989“, ktorá sa uskutočnila pod záštitou primátora mesta Trnava Ing. Vladimíra Butka 25. – 26. apríla 2012. Konferencia organizovaná Ústavom pamäti národa v spolupráci s Trnavskou univerzitou v Trnave a mestom Trnava bola priamo venovaná bohatej histórii jedného z najvýznamnejších slovenských miest.
Popularizačná monografia „V stopách železného Felixa“ je venovaná dejinám takmer všemocnej Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Kniha má ambíciu priblížiť slovenskú časť dejín tejto inštitúcie všetkým vrstvám čitateľov na Slovensku i v zahraničí. Publikácia obsahuje aj veľa obrazových príloh. Publikácia vyšla v slovenskej i anglickej verzii.
Generál Samuel Karol Korbel (1909 – 1997) bol prvým Slovákom v justičnej službe predvojnovej česko-slovenskej armády (1932 – 1939) a po vzniku Slovenskej republiky šéfom vojenskej justície slovenskej armády (1939 – 1944). V roku 1944 sa zapojil do povstania, kde bol vojenským prokurátorom povstaleckej armády. Po vojne bol šéfom justičnej služby česko-slovenskej armády. Po februári 1948 bol z
Publikácia je zborníkom z medzinárodnej vedecekej konferencii, kde boli prezentované najnovšie výsledky výskumu o protikomunistickom odboji v krajinách strednej a východnej Európy. Čitateľ nájde v zborníku príspevky o protikomunistickej činnosti jednotlivcov – známych disidentov či verejne málo známych aktivistov odboja –, skupín či dokonca pololegálnych organizácií. Osobitný blok príspevkov sa
Druhá časť denníkových zápiskov K. Sidora z obdobia jeho pôsobenia ako vyslanca pri Svätej stolici od 12. Júla 1940 do 31. Decembra 1941. V denníkoch autor dôsledne a takmer každodenne zaznamenával svoje osobné zážitky , pozorovania komentáre na súkromné i verejné udalosti v jeho bezprostrednom okolí. Denníky sú unikátnym dokumentom nielen o dianí v Svätej stolici, ale aj o politickom vývoji na
Monografia Ústavu pamäti národa približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali. K hlavným cieľom patrila snaha primäť kňazov, aby sa stali
Slovenský právnik a novinár Ján Kaššovic (1902 – 1990) patril medzi dôležitých predstaviteľov národnej a katolíckej inteligencie medzivojnového obdobia. V rokoch 1939 – 1945 zastával významnú úlohu v domácej i zahraničnej politike Slovenskej republiky. Po vyhlásení samostatnosti pôsobil vo viacerých politických a diplomatických funkciách. Bol legačným radcom slovenského vyslanectva v Ríme (1940)
Publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil v roku 1911 v Ružomberku. Zborník je venovaný kežmarskému rodákovi, ružomberskému farárovi a poslancovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal obeťou komunistických perzekúcií. Ústav pamäti národa bude na besede prezentovať svoju publikáciu o tejto osobnosti
Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe. Zároveň je kronikou Slovenského revolučného odboja, predstavuje autentické svedectvo o počiatkoch formovania slovenskej politickej emigrácie v Rakúsku a Nemecku, vývoji názorov mladej generácie nielen na otázky exilu, ale aj na aktuálny vnútropolitický
Témou publikácie je inštitút nútenej práce na Slovensku v rokoch 1945 – 1953. Práca analyzuje zrod myšlienky obnovenia pracovných táborov po II. svetovej vojne, ale aj vznik sústreďovacích táborov pre občanov nemeckej a maďarskej národnosti. Venuje sa otázke legislatívnej prípravy nariadení a zákonov o pracovných táboroch, pôsobeniu inštitúcií, ktoré zabezpečovali realizáciu týchto právnych