Hoci Tajovský patrí medzi čítankových autorov, až táto prvá monografia o jeho prozaickom diele odhaľuje, ako málo a povrchne ho poznáme. Autorka odstraňuje nánosy tradovaných a poväčšine ideologicky deformovaných výkladov tohto autora, po novom interpretuje notoricky známe prózy a upozorňuje aj na jeho doteraz nepovšimnuté i vedome obchádzané texty. Kľúč k Tajovského osobnosti a dielu nachádza v
Unikátne vydanie, ktoré prvýkrát prináša kompletné básnické dielo Miroslava Válka (vrátane veršov pre deti). Viaceré básne, ktoré autor publikoval v 40. rokoch v katolíckych časopisoch, ale i verše písané podľa socialisticko-realistickej schémy, sa tu dočkali knižného vydania. Publikáciu dopĺňajú aj prozaické, esejistické a publicistické texty tejto kontroverznej osobnosti i bohatá panoráma
Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861) si získal meno a uznanie vďaka trom priekopníckym dielam – Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí (1826), Slovanské starožitnosti (1837), Slovanský národopis (1842). Dlhoročnej vedeckej a systematickej práci však predchádzalo krátke, ale o to intenzívnejšie rané umelecké tvorivé obdobie. Kniha predstavuje tvorbu práve tohto mladého Šafárika, študenta
Historik Jean Leduc patrí k vedúcim postavám novej línie francúzskych spoločenských vied. V knihe Historici a čas predkladá nezvyčajný prístup k objektu skúmania – môžeme ho nazvať metavedou o histórii. Používa napríklad nové prístupy, ktoré problematizujú čas, chápanie času historikmi a rozličné predstavy o tomto jave, zaoberá sa aj literatúrou, jej interpretačnými metódami.
Zbierka poviedok s trpkou iróniou využívajúca poetiku rozmanitých návodov na použitie je zamyslením sa nad každodenne používanými prístrojmi a vynálezmi. Texty sú zároveň hľadaním úsmevných súvislostí medzi životom ľudí a predmetov, ktoré ich obklopujú.
Nový román Lajos Grendela je záverečným dielom tzv. Newhontskej trilógie, ktorú tvoria romány Masový hrob, U nás New Honte a Kráľ Matej v New Honte. Prostredie je známe už aj z predošlých diel: južné Slovensko po roku 1990, po páde komunistického režimu.
Aforizmy Alexandra Bröstla sa už dávno presadili u rozhlasových poslucháčov (napr. košického Maratónu), no majú čo povedať i čitateľom, zostávajú trvalým svedectvom o tom, že humor prichytáva klamstvo in flagranti. Glosátor okolitého sveta s postrannými úmyslami, ako sa sám označuje, cibrí náladu, podáva návod, ako pristupovať k starostiam i radostiam vlastného života.
Celé životné dielo Alexandra Meňa je preniknuté solovjovovským duchom, nadväzoval na Solovjova ako zakladateľa celej genealógie ruskej náboženskej filozofie. V jeho šľapajách sa uberali také individuality, akými boli N. A. Berďajev, S. Bulgakov, P. Florenskij – práve týmto osobnostiam otec Alexander venoval pozornosť v cykle svojich verejných prednášok, dnes v preklade sprístupnených slovenským
Kniha významnej americkej biologičky je o planetárnom živote a planetárnej evolúcii, ako aj o zmenách našich názorov na tieto dve oblasti.
Esejistické majstrovstvo tohto veľkého poviedkára sa tentoraz prezentuje v knihe prednášok o filozofických témach (Nesmrteľnosť, Čas), ale i o diele Emanuela Swedenborga či detektívnom žánri v literatúre. Formálna dokonalosť jednotlivých prednášok a zmysel pre nachádzanie nových kontextov sú potvrdením Borgesovho prejavu, ako ho poznáme z jeho prozaických prác, ba v mnohom môžu čitateľa prekvapiť.