Autentické rozhovory s ľuďmi žijúcimi na okraji spoločnosti (nielen) o umení spochybnia mnohé spoločenské aj umelecké stereotypy.
Uršulu Kovalyk můžeme považovat za feministickou autorku, ovšem Krasojezdkyně je její nejméně feministické dílo. V této postmoderní novele můžeme nalézt řadu různých linií: sociální, národnostní, politickou, erotickou, fantastickou a další; rozbíjení stereotypů žensko-mužského světa je téměř až na posledním místě. Hlavní hrdinka Karolína vyrůstá v roce 1984 v malém městě kdesi na východě
Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes má. Adri jej pekne odpovie: Dnes mám zasa vegemenu. Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: A čo si ty veľryba, že žerieš riasy? Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života.
Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy. Napríklad sused z piateho. Čo k nám chodil hrať žolíka. Keď som sa naučila rozprávať a môj mozoček šliapal na plné obrátky, opýtala som sa na deda. Babča sa vtedy záhadne usmiala a vytiahla fotku z šuflíka. Bol na nej vysoký
Neviem, kto je môj otec. Možno to nevie ani mama. Nepoznala som môjho deda. Nemala som brata ani strýka. V našej rodine sa muži normálne nevyskytovali. Iba mužské návštevy. Napríklad sused z piateho. Čo k nám chodil hrať žolíka. Keď som sa naučila rozprávať a môj mozoček šliapal na plné obrátky, opýtala som sa na deda. Babča sa vtedy záhadne usmiala a vytiahla fotku z šuflíka. Bol na nej vysoký
Žena sa jednoducho musí niečím živiť. Lenže ako to už býva, predstavy a skutočnosť sa často pobijú nielen v realite, ale i v jej hravo pokrivenom literárnom obraze. Čabika z Malého mesta sa vďaka svojej práci vo Veľkom meste stretáva s pestrým panoptikom postáv, ktoré pred nami defilujú vo svojej veselej rôznorodosti – od prepísknutého konzumu až k priam hmatateľnému deficitu vzťahov.
Žena není jen domácí spotřebič, žena není boxovací pytel, žena není pornokazeta, kterou si kdykoliv můžete pustit. Někdy je užitečné říct, co cítíš, nahlas, pro sobe i pro okolí. Někdy je to punk, někdy pláč a rezignace. Výbor z feministických povídek slovenské autorky.
Hrdinka poetickej, krásno-škaredej novely Krasojazdkyňa vyrastá v osemdesiatych rokoch v šedivom socialistickom meste na východe Slovenska a dospieva už po novembri 1989 v spoločnosti svojej promiskuitnej matky a temperamentnej babče. Útek z domu ju privádza k stretnutiu s najlepšou priateľkou, a najmä k objavu jazdy na koni, čo zásadne ovplyvňuje jej smerovanie. Z notorickej outsiderky sa vďaka