Román, jedno z nejvýznamnějších děl latinskoamerické i světové prózy, vyšel poprvé r. 1967. V množství reálných i fantaskních epizod líčí osudy šesti generací rodiny Buendíů žijících ve fiktivním tropickém městečku Macondo. Dá se číst jako historická zpráva o vývoji jihoamerického kontinentu od doby osvobození a začátku občanských válek (1830-1902) až po nástup severoamerického imperialismu
Siervu Maríu v deň jej dvanástych narodenín pohryzie besný pes. Dievča útok prežije, no obvinia ho z posadnutosti diablom. A cirkev má na všetky známe i neznáme choroby iba jediný liek - exorcizmus. V Kláštore svätej Kláry však Sierva María namiesto vyháňania diabla zažije niečo celkom iné - tridsaťšesťročný kňaz v nej namiesto obávaného satanáša nájde lásku. No podľa Márqueza je aj láska istým
Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrti barokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko
Ana Magdalena Bachová, šťastne vydatá zrelá žena, chodí každý rok 16. augusta na ostrov v Karibskom mori, aby na hrob svojej matky položila kyticu gladiol. Noc do odchodu prvého ranného trajektu, ktorú musí stráviť na ostrove, je výnimočnou príležitosťou na malé ľúbostné dobrodružstvo. Život však nie je jednoduchý, svet sa mení a vysnívané stretnutia majú tajuplných protagonistov a nečakané konce.
Pár hodin po svatebním obřadu "vrátil" Bayardo San Román svou nevěstu jejím rodičům: krásná Angela nebyla pannou. Rodina ji přinutila prozradit jméno milence a její bratři se zařekli, že Santiaga Nasara za zhanobení sestry zabijí. Všichni v městečku tuší, že k vraždě dojde, ale nikdo poroti tomu nic nepodnikne... Proč? Vyprávění se obrací nikoli k odsouzení dvou vrahů, ale k odsouzení
Reedice populárního díla známého latinskoamerického autora. Déle než 51 let čekal Florentino Ariza na novou příležitost, aby mohl Fermině Dazové vyznat nekonečnou lásku, na chvíli, až její 80letý manžel, slovutný lékař, zemře. Tehdy přichází chvíle pro kdysi opuštěného milence. Než se oba staří lidé spolu vypraví po řece Magdaleně, aby nedotčeni zlobou světa vpluli do elysia své lásky, stáčí se
Román, jedno z nejvýznamnějších děl latinskoamerické i světové prózy, vyšel poprvé r. 1967. V množství reálných i fantaskních epizod líčí osudy šesti generací rodiny Buendíů žijících ve fiktivním tropickém městečku Macondo. Dá se číst jako historická zpráva o vývoji jihoamerického kontinentu od doby osvobození a začátku občanských válek (1830-1902) až po nástup severoamerického imperialismu
Když Siervu Maríi pokousal v den jejích dvanáctých narozenin pes nakažený vzteklinou, a ona přežila, byla označena za posedlou. Církev zná jediný prostředek proti všem představitelným nemocem: vyhánění ďábla neboli exorcismus. V klášteře svaté Kláry však začíná osudná milostná zápletka dvanáctileté dívky s šestatřicetiletým knězem, který namísto Satana objevuje lásku. Márquez popisuje nádherný,
Známá novela vyšla poprvé časopisecky roku 1958 a knižně o tři roky později. Místem děje navazuje na Všechnu špínu světa, objevuje se tu však odlišná perspektiva vypravěče: zatímco v předešlém díle je fiktivní svět Maconda popisován zvnitřku, v Plukovníkovi je líčen zvnějšku, jakoby objektivním vypravěčem. Přestože v novele realismus na první pohled dominuje, nacházíme tu reálné i fantastické
Příběh novely, umístěné do kolumbijského města na karibském pobřeží, vypráví či spíše sepisuje jako "pamět" v poněkud starobylém smyslu slova její protagonista: starý mládenec, celoživotní hudební kritik a nedělní fejetonista místních novin, "učenec", jak je místními lidmi nazýván, který celý život pěstoval pouze účelové erotické vztahy. Ke svým devadesátinám se rozhodne dát si zvláštní dárek:
Málokdo ví, že se v 50. letech 20. století objevil García Márquez – tehdy nepříliš známý mladý novinář – v komunistickém Československu… Byl původně pozván do Sovětského svazu na Světový festival mládeže, ale podařilo se mu tuhle „cestu na Východ“ rozšířit o návštěvu východního Německa, Polska, Maďarska a ČSSR. Tyto cestopisné eseje, v nichž Márquez vystupuje jako velice přesný a originální
V januári 1965 Gabriel García Márquez cestoval s rodinou na dovolenku do Acapulca, keď odrazu dostal nápad. Začul vravu mestečka Macondo. Už vedel, ako napíše svoj nový román. Vrátil sa domov, zatvoril sa do pracovne, a keď z nej po osemnástich mesiacoch vyšiel, v ruke držal 1 300 strán rukopisu a bol šťastný. Román Sto rokov samoty prvý raz vyšiel v roku 1967, Márquez mal vtedy 39 rokov a svet
Niekoľko hodín po svadobnom obrade vráti Bayardo San Román svoju nevestu jej rodičom, lebo Angela už nie je panna. Rodina ju prinúti, aby prezradila meno svojho milenca, a jej bratia sa zaprisahajú, že Santiaga Nasara za potupenie sestry zabijú. To, čo sa má stať, priam visí vo vzduchu. Každý v mestečku vie, že sa chystá krvná pomsta za zneuctenie mladej ženy, iba domnelý zvodca nič netuší.
Gabriel García Márquez bol kolumbijský spisovateľ, jeden z hlavných predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu. Za prínos do svetovej literatúry 20. storočia dostal v roku 1982 Nobelovu cenu. Zbierka poviedok Oči modrého psa je knihou plnou emócií a éterickej ľahkosti ľudských túžob. Jednoduché príbehy sú prekladané pointami s nevšednou fabulačnou schopnosťou autora tak, aby po ich
One of the world's most famous novels, One Hundred Years of Solitude by Gabriel Garcia Marquez, winner of the Nobel Prize for Literature, blends the natural with the supernatural in one of the most magical reading experiences on earth. 'Many years later, as he faced the firing squad, Colonel Aureliano Buendia was to remember that distant afternoon when his father took him to discover
Soubor osmi povídek přináší texty známé i povídky publikované česky poprvé. Titulní povídka vypráví o Velké matce, jež byla "jedinou a svrchovanou panovnicí Království macondského" a která určovala chod věcí veřejných i soukromých. S notnou dávkou nadsázky spisovatel líčí, jak na její pohřeb přijel prezident státu i papež, ministři a generálové, ale i královna zelené tykve, moučné juky či
Tentokrát nejde o magický realismus slavného autora, ale o reportáž: tento žánr ovšem García Márquez považuje za stejně důležitý jako své romány. V knize se věnuje nejnovějším dějinám Kolumbie, země nevyhlášené občanské války a pověstných drogových kartelů, které se snaží vynutit si jednání s vládou; ve hře je také to, aby soudy mafiány nevydaly do USA, kde jim hrozí nejpřísnější tresty. Pak
Niekoľko hodín po svadobnom obrade vráti Bayardo San Román svoju nevestu jej rodičom, lebo Angela už nie je panna. Rodina ju prinúti, aby prezradila meno svojho milenca, a jej bratia sa zaprisahajú, že Santiaga Nasara za potupenie sestry zabijú. To, čo sa má stať, priam visí vo vzduchu. Každý v mestečku vie, že sa chystá krvná pomsta za zneuctenie mladej ženy, iba domnelý zvodca nič netuší.
Novela Plukovníkovi nemá kto napísať (1961) bola druhou vydanou knihou Gabriela Garcíu Márqueza. Kniha vznikla v období avantgardných východísk ranej autorovej tvorby, keď nadväzoval na tvorbu Franza Kafku, Williama Faulknera a ďalších svetových modernistov. Novela len náznakovo predstavuje rozprávačské postupy neskoršieho magického realizmu. Vyše sedemdesiatročný plukovník a jeho žena prežívajú
Kolumbijské mestečko na karibskom pobreží ovláda strach a neistota. Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je tamojší starosta, typ prešibaného a prospechárskeho kreola, jedného z mnohých latinskoamerických vidieckych diktátorov, ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov. Miestny farár vyzýva ľudí na dodržiavanie mravných princípov, no jeho snahy vyznievajú formálne. Hlavnou zbraňou