Sto rokov samoty

V januári 1965 Gabriel García Márquez cestoval s rodinou na dovolenku do Acapulca, keď odrazu dostal nápad. Začul vravu mestečka Macondo. Už vedel, ako napíše svoj nový román. Vrátil sa domov, zatvoril sa do pracovne, a keď z nej po osemnástich mesiacoch vyšiel, v ruke držal 1 300 strán rukopisu a bol šťastný. Román Sto rokov samoty prvý raz vyšiel v roku 1967, Márquez mal vtedy 39 rokov a svet si navždy zapamätal jeho meno. Dnes je román považovaný za jedno z najvýznamnejších diel latinskoamerickej a svetovej literatúry. Je komponovaný z množstva reálnych aj fantazijných epizód a rozpráva o pôvabných i krutých príhodách šiestich generácií rodiny Buendíovcov z fiktívneho mestečka Macondo.