Významná prozaička, esejistka, poetka a filozofka Etela Farkašová prináša texty, ktoré sú vo viacerých ohľadoch iné ako prevládajúci trend: pozornosť obracajú na bytosti stojace v úzadí, nevíťazné, nevyhrávajúce v životných bojoch, nezapadajúce do ideálu dnešných sebaistých a úspešných, dokonca na bytosti niečím vychýlené, „mimo normy“. Novela DNI ponúka umelecky presvedčivo spracovaný
„…bizony soha nincs késő szárnyra kelni, még mindig kitárhatja a szárnyát, csak akarnia kell, próbálkoznia, csak hinnie kell benne, hogy még megvan, még kinőhet, ha törekszik rá… még ha nem is lesz nagy vagy erős, mégis visszanőhet.” Amikor egy idősotthon kijelölt szobájában kell felszámolni egy egész korábbi életet, a veszteség sebei szinte elviselhetetlennek tűnnek. Honnan eredhet mégis az
Etela Farkašová szlovák költő, filozófus és prózaíró regénye az öregedés és a zene által kiváltott érzéseket kutatja. Katarína és Vojto – egy értelmiségi házaspár – egy nap elhatározza, hogy összeállít egy listát azokból a zeneművekből, amelyek szavak nélkül is jellemzik az egész életüket. A regény 2018-ban elnyerte a rangos ANASOFT LITERA fődíjat. „Minden egyes felvétellel egy-egy epizód bukkan
Etela Farkašová se v nové esejistické knize vrací k fenoménu ticha/ztišení a pomalosti/zpomalení jako parciálním kritériím na přehodnocení způsobu života v přehlušené, hektické nonstop společnosti. Název knihy naznačuje, že autorčiným záměrem bylo zpochybnit představy o správnosti současného civilizačního směrování založeného na principu nekonečného růstu. Emociální zaujatost, s jakou autorka
Bibliofília Etely Farkašovej O písaní/nepísaní je sondou do autorskej tvorby ako celoživotného procesu. Pre Farkašovú je jazyk miestom, z ktorého vidí svet. Písať pre ňu znamená komunikovať s postavami, ktoré vytvára, a zároveň komunikovať so sebou i s jazykom: ohmatávať svet zapamätanou skúsenosťou. Text sa stáva magickým prelínaním reálneho a imaginárneho, pomyselnou vesica piscis, šošovkou
Etela Farkašová , ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý
Chorobně senzitivní, až z „normálu“ vychýlené bytosti mohou někdy zachytávat poruchy nebo kazy světa mnohem intenzivněji než ostatní lidé a jejich reakce mohou být extrémní. Strach a obavy o svět v nich pak převládají nad jinými emocemi, což je také případ protagonistky G., kterou obavy o budoucnost světa přivádějí ke snaze udělat něco pro jeho záchranu. O strategiích, jaké tato rozporuplná
Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/ stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť,
Chorobne senzitívne, až z "normálu" vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava
Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad
Zväzok obsahuje dve knihy: román Scenár (2018), s ktorým sa autorka stala laureátkou ceny Anasoft litera (udeľuje ju odborná porota za literárne najhodnotnejšie prozaické dielo roka), a súbor esejí Uvidieť hudbu a iné eseje (2003). Knižky vznikali v časovom odstupe pätnástich rokov a líšia sa žánrom i rozsahom, no majú niekoľko spájajúcich momentov: predovšetkým je to motív hudby, ďalším sú
Etela Farkašová, laureátka ceny Anasoft litera 2018 za prozaické dielo Scenár, patrí k vynikajúcim autorkám v celom spektre svojej tvorby. Každá jej kniha je výrazom hlbokej koncentrácie na zvolené témy. V jej textoch cítiť pevné filozofické a vzdelanostné zázemie, ale i silu imaginácie a ľudského citu. V týchto súradniciach prichádza aj s novou zbierkou básní S predtuchou svetliny (v názve
Etela Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe, do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec, stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny
Predmetom pre písanie býva pre mňa intenzívny existenciálny zážitok alebo hlboké a empatické ponorenie do istej situácie, istých vzťahov, problémov, nech totiž píšem o komkoľvek a o čomkoľvek, píšem „zvnútra“, identifikácia s cudzím zážitkom, vzťahom, problémom ma celkom pohlcuje, niekedy až fyzicky bolí, ale inak neviem a nechcem písať.
Etela Farkašová je zapísaná v čitateľskej verejnosti svojím osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou, ktorá knihu od knihy kreuje. Tentoraz si vo svojich filozofických esejach Paralely a prieniky „zobrala na mušku“ vzťah filozofie a umenia. Zaoberá sa problematikou v širokom zábere až do extrémov vzťahu filozofie a literárneho umenia, kde pri jednom mantineli možno nájsť literatúru bez
Autorka osobitým esejistickým štýlom s pridanou hodnotou zozbierania, roztriedenia a odovzdávania poznania významných osobností z rôznych oblastí vedy a kultúry sa tematicky zameriava na fenomén pamäti a spomienok, plynutia času a prechodu jednotlivými fázami života, s výrazným priestorom venovaným starobe a procesu starnutia. Kniha je prešpikované citátmi, z ktorých sa odráža, na ktorých buduje
Etela Farkašová - filozofka, spisovateľka - doteraz vydala viac ako dve desiatky kníh, jej texty boli preložené do viacerých jazykov, je v domácich i zahraničných antológiách. Farkašová každou novou knihou čoraz väčšmi nachádza nielen svoju osobnú "tvár", ale aj literárnu polohu, ktorá umožňuje vyniknúť jej štýlovým vlastnostiam, tematickému záberu determinovanému profesiou i životom autorky, jej
Prozaická kniha Etely Farkašovej s výraznými autobiografickými prvkami je prestrihávaným príbehom minulosti a prítomnosti spracovaným v dvoch rovinách. Nejde pritom len o dva časovo posunuté deje, ale i o dva tvorivé prístupy späté fenoménom pamäti v individuálnom i celospoločenskom ponímaní. V prvej línii sa rozvíja životný príbeh zviazaný niťou spomienok od tých najranejších, ktorým doba
Etela Farkašová je oceňovaná slovenská autorka, jejíž dílo začínají čeští čtenáři teprve objevovat. Vlastní příběh, tedy osud hlavní hrdinky Miriam, není nijak výjimečný, nevybočuje ze statistiky podobně zasažených osudů, formovaných krutou dobou druhé poloviny dvacátého století a překotnou dobou prvního desetiletí věku jednadvacátého. Autorka hrdinku představuje s velkým porozuměním, s hlubokým
Štvrtú zbierku veršov už etablovanej autorky charakterizuje meditatívny prístup k bežným životným situáciám a pocitom človeka, trochu neistoty či váhania nad mnohoznačnosťou interpretácií významov, postojov, hodnotení v medziľudských vzťahoch. Autorkina výpoveď má pokojný, sugestívny tón a pevnú štruktúru, preto je presná a presvedčivá. Nie je to hra so slovami, je to poctivé hľadanie