„Povedal by som, že som syn svojho otca. Spomínam si, že začiatkom osemdesiatych rokov ho Juraj Jakubisko obsadil do maličkej roly v Tisícročnej včele, otec hral železničiara a mal tuším jeden filmovací deň. Opatrne som sa ho spýtal, prečo to prijal a on mi odpovedal: „Emil, dostal som rolu, vážim si to.“ Ja som ako herec mal a mám šťastie. Veľa šťastia. (...)“
Kniha Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthom autora Jána Štrassera odkrýva osobný aj profesijný život významnej osobnosti slovenskej umeleckej scény Emila Horvátha. Popri spomienkach na detstvo, štúdium či rodinu mapuje najvýraznejšie divadelné roly, filmové úlohy a režijné skúsenosti na Slovensku aj v Česku.
Cez dialóg Jána Štrassera s Emilom Horváthom, ktorý nám sprístupňuje zákulisie jedného výnimočného života, spoznávame nielen skvelého umelca v jeho hĺbke a jedinečnosti, ale i jeho osobnú filozofiu, ktorá sa odráža v empatii k svetu, citlivej láske k rodine, a predovšetkým v hlbokom ľudskom porozumení, s akým pristupuje k hereckému aj režijnému remeslu i svojim kolegom. Kniha prináša komplexný portrét dnes už barda slovenského divadla v dosiaľ nezdokumentovanom rozsahu.
Osobitosťami publikácie sú obrazový materiál a štúdia slovenského teatrológa Vladimíra Štefka, ktoré spoluvytvárajú plastický obraz hereckého a režijného umenia Emila Horvátha. Kniha je tak dôležitým príspevkom do dejín slovenského divadelného umenia, ako aj reflexiou našich spoločensko-politických udalostí od druhej polovice 20. storočia.
„Emil Horváth sa ako herec sformoval už v Martine. Už tam spel k podobe univerzálneho herca, herca rýchlych reakcií nielen v súhre s partnermi na javisku, ale aj na podnety dramatického textu, réžie, hracieho priestoru, herectva typu i charakteru. Vážne bral príležitosti nielen pri veľkých, tzv. dramatických úlohách, ale aj pri komediálnych, kde bol posilou so zmyslom pre iróniu, situačnú i verbálnu komiku. S ľahkosťou prechádzal viacerými žánrami, dobre rozumel žánrovým mixom – tragikomédii, tragigroteske či romantizujúcim polohám. Divadlo vnímal ako službu divákovi, ako pokus o súzvuk s hľadiskom.
(Vladimír Štefko, Emil Horváth (mladší i nemladší). Celkom skromný portrét)
Kniha Jána Štrassera a Emila Horvátha je silným čitateľským zážitkom pre každého, kto miluje divadlo a chce nahliadnuť do myslenia jedného z najväčších slovenských hercov.
Ponúka pohľad do zákulisia tvorby, odovzdáva hlboké osobné poznatky Emila Horvátha o hereckej tvorbe, vzťahu k režisérom, s ktorými si umelecky porozumel v divadle (Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Miloš Pietor, Vladimír Strnisko), o literatúre, filme. Je preto cenný zdroj poznania aj pre študentov divadelných škôl rôznych odborov, rovnako ako všetkých, ktorí sa profesionálne venujú divadlu.
Prostredníctvom rozprávania o filmových skúsenostiach sa ocitneme uprostred nakrúcania filmov pod vedením režisérov ako Karel Zeman, Juraj Herz, Pavel Juráček, Petr Weigl.
Úprimným obrazom nazerania na pohnutú históriu a krehkú súčasnosť u nás, a to nielen v divadelnej oblasti, sa rozhovory stavajú cenným materiálom pre skúmanie slovenskej spoločnosti od druhej polovice 20. storočia do súčasnosti.
Publikácia je výnimočnou sondou do tvorivého procesu a myslenia divadelného umelca, pričom celé jeho herecké dielo je nespochybniteľným svedectvom o tom, že za skutočným majstrovstvom, stojí popri talente poctivá práca a umelecká disciplína.
