Klimatická kríza nie je iba jednou z bežných epizód v dlhej histórii Zeme, na ktorú má človek len minimálny vplyv. Všeobecne medzi vedeckou komunitou existuje zhoda, že súčasnú klimatickú zmenu má vo veľkej miere na svedomí aj ľudská činnosť. Je to hlavne intenzita, rýchlosť a ničivosť tejto zmeny, ktorá je bezprecedentná. Zem sa od roku 2000 s predpokladom do roku 2100 otepľuje tak rýchlo, ako sa to v známej geologickej histórii planéty ešte nestalo.
Ľudstvo vstupuje do éry extrémneho počasia. Svetová populácia stále dramaticky rastie, no množstvo pôdy, na ktorej možno pestovať plodiny udržateľným spôsobom, klesá. Za uplynulých 40 rokov ubudla až tretina ornej pôdy pre eróziu, znečistenie. S pokračujúcim otepľovaním sa bude zvyšovať frekvencia, intenzita a trvanie extrémnych prejavov počasia a klimatických anomálií (vlny horúčav, prívalové zrážky a sucho), čo povedie k znižovaniu potravinovej bezpečnosti a nútenej migrácii.
Globálne sa zvyšuje riziko neúrody. Produkčné šoky, ktoré sa v minulosti vyskytovali len raz za približne 100 rokov, sa môžu v budúcnosti objavovať každých 30 rokov a častejšie. Dôsledkom produkčného šoku sú rastúce ceny potravín, ktoré preukázateľne spôsobujú nestabilitu v krajinách a takisto vedú k núteným presunom obyvateľstva naprieč kontinentmi, Európu a Slovensko nevynímajúc. Ďalšie otepľovanie nepriaznivo ovplyvní úrody v oblastiach, kde už dnes letné horúčavy obmedzujú poľnohospodársku produkciu. Vysoké riziko negatívnych dopadov klimatickej krízy na poľnohospodárstvo sa týka takmer všetkých najúrodnejších oblastí Slovenska.
Atmosféra pre človeka existenčne viazaného k prírode, zvlášť poľnohospodára, je nezastupiteľným obnoviteľným zdrojom radiačnej energie, vody, ale aj iných faktorov prostredia. Otáznym ale je, či sa tieto zdroje správne využívajú, zvlášť v súčasných podmienkach klimatickej zmeny. K odpovedi na tento globálny problém má prispieť aj predkladaná vedecká monografia „Klimatická zmena a jej dopad na teplotné pomery Slovenska“.
