Poetika novodobej slovenskej literatúry

Zborník sa zaoberá zmenami poetiky v novodobej slovenskej literatúre od klasicizmu po súčasnosť. Metodologicky nadväzuje na predchádzajúci výskum poetiky slovenskej literatúry po roku 1945. Vychádza z tých istých princípov. Sleduje konštitutívne pravidlá, gramatiky a algoritmy utvárania textov, scén písania a udalostí. Má existenciálnu povahu. Zaoberá sa nielen poetikou literárnych textov, ale aj textov vedenia, svedectiev, dokumentov, protokolov a ďalších typov textov a mediálnych foriem. Reflektuje najrozmanitejšie typy udalostí a osobitné priestory scén písania na pomedzí poetiky textov a udalostí. V tomto zmysle, nadväzujúc na pojem novej estetiky Theodora W. Adorna, hovoria autori projektu o novej poetike. V jej rámci hrajú kľúčovú rolu fenomény manifestovanosti a latentnosti a vzťahy medzi poetikou literárnych a umeleckých textov, textov vedenia a persuazívnych textov najrozličnejšej proveniencie. To všetko sú javy, ktoré si vynucujú formulovanie novej poetiky textu a udalosti a tvoria základný predpoklad jej formulovania.