Jazykovedné štúdie XXXVII.

Monografia prináša všetky dostupné doterajšie poznatky o dialektoch (zvukovej a tvaroslovnej roviny) nárečovo výrazne diferencovaného jazykového priestoru horných Kysúc v okrese Čadca. Autorka na podkladoch vlastného nárečového materiálu aktualizuje výskum v regióne. Poskytuje vyčerpávajúci opis súčasných reflexov za praslovanské hlásky. V kontexte doterajších jazykovedných poznatkov, výkladov, interpretácií a implementácií, ako aj doteraz nepublikovaných archívnych zápisov, s využitím synchrónno-diachrónnej metódy, podáva ucelený pohľad na vnútornú nárečovú diferenciáciu dialektov skúmanej oblasti. Upozorňuje na systémové javy, osobitosti, jemné rozdiely a výrazné lokálne príznakové archaizmy v dvoch vývinovo odlišných skupinách nárečí. Prináša nové pohľady a interpretácie nárečovej situácie v symbióze s najnovšími historickými poznatkami o osídľovaní Kysúc územia na slovensko-poľsko-českom pomedzí. Neoddeliteľnou súčasťou práce je kapitola o toponymách, ktoré sú živým dôkazom histórie a procesu osídľovania tohto regiónu. Do práce autorka zaradila aj vlastné nárečové texty, ktoré poskytujú cenný materiál pre ďalšie dialektologické a interdisciplinárne bádania. Knižka je dobrým východiskom pre rekonštrukciu najstarších vývinových nárečových tendencií nielen kysuckej dialektovej oblasti, prispieva k poznaniu nárečí pomedzných areálov vôbec a prináša zaujímavé a užitočné poznatky zo slovakistického i slavistického hľadiska.