Apokalypsa - tajomstvá sa odhaľujú

Táto kniha svojím spôsobom predstavuje niečo ako cestopis. Ján Šafin rozpráva o ceste skrze mesiášske dejiny proroctiev o narodení Krista až po apokalypsy, rôzne chiliastické predpovede, či milenaristické očakávania. Nájdete tu aj svätosväté tvrdenia falošných aj pravých prorokov, konfesionálne vyznania a rôznych predstavách o stvorení a zavŕšení nášho sveta. Neraz je v knihe viac vysvetľovania, rozprávania a opisu než interpretácie, hoci aj nevedeckej.

Počas dlhej doby sa starožidovské a kresťanské dejiny odvíjali v závislosti od proroctiev a výkladov „osudu“, ktorý bol predpovedaný už dávno predtým. Apokalypsa dlhé stáročia poskytovala kľúč k ľudským dejinám a ich zmyslu. Tisícročné kráľovstvo malo predchádzať druhému Kristovmu príchodu. To boli hlavné medzníky vývoja a zatieňovali všetky ostatné dátumy v kalendári.

Vieru v eschatologické zavŕšenie dejín vystriedala viera v lepší a krajší zajtrajšok. Tá napriek nápadnej profánnej podobe nebola v konečnom dôsledku ničím iným ako sploštenou formou náboženského chiliazmu. Zasluhuje si však serióznu pozornosť aj keď je dnes už skôr len akousi ľudovou glosou. Keď sledujeme nedávny i terajší vývoj, stáva sa stále akútnejšou i aktuálnejšou.

Viera v armagedon, či ukončenie empirických dejín vo svetovom požiari, alebo desivé nešťastia, vojny, prírodné katastrofy, prestáva byť iba záležitosťou prostých hlupáčikov, či náboženských blúznivcov a pomätencov. Kataklizmy meniace celú planétu, uvrhnutú do zničujúceho ohňa, napriek všetkým pokrokárskym heslám a náladám, opäť vstupujú do spektra pozornosti rôznych nezávislých mysliteľov a bádateľov. Tí v nej nevidia iba slepý názor primitívnej masy, ale čosi, čo naozaj hýbe dejinami.

Apokalyptiku dnes študujú nielen teológovia a filozofi, ale aj sociológovia, antropológovia, psychológovia i niektorí politológovia. Sociálny dopad je ohromujúci a inšpirácia pre sociológiu je nevyčerpateľná. Ich dôležitosť v postmodernej epoche vzájomne komunikujúcich kultúr narastá. Neobmedzujú sa iba na židovsko-kresťanskú tradíciu, ale zapadajú do oveľa širšieho religiózno-kultúrneho a filozoficko-sociologického kontextu.