Fenomén krásy v slovanskom myslení

Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.