Cassius Dio a neskorá historiografia

Výklad udalostí roku 193 (tzv. rok piatich cisárov), ktorý je obsahom 74. knihy Rímskych dejín Cassia Diona, pomerne prominentného rímskeho senátora severovského obdobia a významného historiografa, sa začína Pertinakovou aklamáciou a predstavuje vlastne najstaršiu ukážku Dionovej historickej spisby. Hoci ide o očité svedectvo a dejiny vlastnej súčasnosti, k textu, ktorý máme k dispozícii, nemožno pristupovať bez určitej dávky opatrnosti a kritickosti prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým je nezakrývaná politická motivácia v pozadí Dionovej ranej literárnej činnosti, ktorú prezrádza ako sám autor, keď sumarizuje v jednej pasáži svoju literárnu činnosť, tak i sám text tým, že veľmi dobre vyhovuje tzv. severovskej propagande. Druhým je skutočnosť, že nemáme k dispozícii pôvodný Dionov text, ale len jeho rekonštrukciu na základe oveľa mladšieho výťahu, ktorý pripravil v druhej polovici 11. storočia Ióannés Xifilinos, synovec byzantského mnícha, právnika a cirkevného spisovateľa, neskôr aj patriarchu toho istého mena.
Predkladaná kniha, ktorá je prepracovanou a doplnenou verziou autorovej dizertačnej práce, sa delí na dve časti. Prvá časť mapuje život a dielo historika a rímskeho senátora gréckeho pôvodu Cassia Diona, v druhej čitateľ nájde preklad 74. knihy jeho Rímskych dejín a porovnanie jej obsahu s inými podaniami tých istých udalostí. O čosi mladší je rovnako v gréčtine napísaný výklad Héródiana, prostredie latinskej literatúry reprezentujú dve biografie zo zbierky cisárskych životopisov známej pod názvom Historia Augusta.