Štvrté komnaty (1969) sú podivný román podivného amerického spisovateľa, pôvodne predavača elektrospotrebičov, R. A. Laffertyho. Autor sa inšpiroval knihami Komnaty alebo Vnútorný hrad (1588) sv. Terézie z Ávily a Nová veda (1725) talianskeho filozofa Giambattistu Vica. Prvá popisuje putovanie ľudskej duše po šiestich kruhoch Hradu až do jeho centra – Siedmych komnát –, kde splynie s Bohom, a druhá predstavuje cyklickú teóriu dejín, ktoré sa opakujú v kolobehu rozkvetu, úpadku a znovuzrodenia. Štvrté komnaty sú fantazmagorický príbeh smoliarského novinára, ktorý v snahe odhaliť, ako funguje svet, stretáva ľudí, ktorí už niekoľkokrát v dejinách zomreli, ľudí, ktorí telepaticky ženú svet do záhuby, i ľudí, ktorí ho svojimi mystickými silami zase chránia. Laffertyho román, ktorý akoby predznamenával filmový cyklus Matrix, srší konšpiráciami, logickými hádankami, svojským humorom a štylistickým a jazykovým novátorstvom. Redakor a kritik David Pringle ho zaradil medzi 100 najlepších románov modernej fantasy.
R. A. Lafferty (1914 – 2002) pochádzal z rodiny írskych imigrantov v USA. Takmer celý život prežil v meste Tulsa v Oklahome, kde vyrastal za Veľkej hospodárskej krízy. To sa zreteľne podpísalo na výbere jeho hrdinov, čo väčšinou bývali tzv. obyčajní ľudia – smoliari, nešťastníci, čudáci, imigranti a ľudia na okraji spoločnosti. Jeho diela sa najčastejšie zaraďujú medzi science fiction, ale nie celkom oprávnene. Napriek tomu, že Lafferty vyštudoval elektrotechniku, vedy, čiže science, je v jeho fiction málo. Zato je v nej dosť excentrického humoru, kúziel a mágie, a to rovnako v dejovej osnove, ako aj v slovníku a štylistike. Jeho koníčkom bolo štúdium jazykov. Údajne ich ovládal šesť (vrátane cirkevnej latinčiny, španielčiny a írčiny), ale rozumel ďalším štrnástim (ako gréčtina, nemčina a hebrejčina) a svoje znalosti hojne využíval pri tvorbe novotvarov a iných jazykových inovácií. Na jeho dielach si však pochutia nielen hlbokí intelektuáli, ktorí v nich budú odhaľovať skryté odkazy na Bibliu, Shakespeara alebo Swinburna, ale aj tí, ktorí v literatúre hľadajú oddych a zábavu, napríklad v podobe fantastických námorníckych báchoriek, ľudových rozprávok a detských riekaniek. Okrem Štvrtých komnát (The Fourth Mansions, 1969), je Lafferty známy románmi Útesy Zeme (The Reefs of Earth, 1968), kde hlavnými hrdinami je šesť (podľa iného počítania sedem) detí dvoch rodín Mimozemšťanov, ktorých vyslali na Zem preskúmať možnosť vyhladenia ľudstva; Minulý Majster (The Past Master, 1968) o tom, ako istá civilizácia znovuoživí Thomasa Moora a dá mu možnosť uskutočniť svoju Utópiu v praxi; Diabol je mŕtvy (The Devil Is Dead, 1971), nadprirodzený konšpiračný thriller o alegorickom boji Dobra so Zlom, ktorého hrdina sa čírou náhodou volá Finnegan; Nehovoriac o ťavách (Not to Mention Camels, 1976), groteskný krvák, kde si nemožno byť istý ničím, vrátane toho, či je hlavný hrdina živý alebo už dvakrát mŕtvy; a zbierkami poviedok Deväťsto starých mám (Nine Hundred Grandmothers, 1970) a Divné počínania (Strange Doings, 1972). Za poviedku „Matka Eurémy“ („Eurema’s Dam“) dostal Lafferty v r. 1973 cenu Hugo.
