Posledný šíp

Trinásta kapitola Druhej knihy kráľov obsahuje príbeh o smrti proroka Elizea. Prišiel k nemu kráľ Joas, ktorý v zomierajúcom prorokovi strácal veľkú oporu, a nariekal. Elizeus na smrteľnej posteli dáva kráľovi zvláštny príkaz aby zobral do ruky šípy a bodal nimi do zeme. Kráľ zobral šípy a tri razy ich zabodol. Boží muž sa preto na neho nahneval a zvolal: ,Mal si zabodnúť päť až šesťkrát. Spôsobil by si tým Aramu zdrvujúcu porážku. Takto iba tri razy porazíš Aram. A potom zomrel.
Autor Erwin Raphael McManus, ktorý vedie naddenominačné spoločenstvo Mosaic v Hollywoode, na tomto príbehu postavil svoju motivačnú knihu Posledný šíp. Zdôrazňuje v nej nutnosť žiť dôsledne svoju vieru, nenechávať si nejaké šípy na zajtra, na budúce dni, na potom. Dnes je deň, keď treba naplno bojovať za Božie kráľovstvo. Svoje vnímanie budovania Božieho kráľovstva ilustruje príbehmi ľudí, ktorí boli celosvetovo úspešní vo svojich profesiách, lebo sa nevzdali, lebo neprestali bodať, strieľať.
Šípy nie sú na ozdobu; sú vyrobené na boj. A tak otázka, ktorú si musí zodpovedať každý jeden z nás, znie: Som typom človeka, ktorý bodne trikrát a potom prestane? Alebo som človekom, ktorý keď dostane príkaz strieľať, strieľa jeden šíp za druhým, až kým mu nezostane prázdny tulec?