Publikácia ponúka interdisciplinárnu analýzu náboženstva ako ambivalentného spoločenského fenoménu s mierotvorným i násilným potenciálom. Prostredníctvom metafory gréckeho pojmu phármakon predstavuje náboženstvo ako „liek“ i „jed“, pričom to, či pôsobí ako zdroj sociálnej kohézie alebo dezintegrácie sprevádzanej anómiou, závisí aj od historického, spoločenského a politického kontextu. Cieľom knihy nie je formulovať definitívne závery, ale podnietiť kritickú reflexiu úlohy náboženstva pri formovaní identity jednotlivca i spoločnosti a ponúknuť podnety pre súčasnú teologickú reflexiu. Publikácia analyzuje kultúrotvorný význam náboženstva, jeho vzťah k sekularizácii a premene moderného sveta, ako aj napätie medzi inštitucionalizovanou religiozitou a osobnou vierou. Osobitnú pozornosť venuje vybraným mechanizmom, prostredníctvom ktorých náboženstvo vytvára hranice identity, legitimizuje moc, podporuje spoločenskú exklúziu, alebo naopak vytvára priestor solidarity, zmierenia a mieru. Analýza vychádza z prepojenia filozofie náboženstva, fundamentálnej teológie, religionistiky, sociológie náboženstva, antropológie a dejín. Kniha zároveň upozorňuje, že redukcionistické interpretácie (vrátane teologických) nedokážu postihnúť komplexnosť ani vnútornú dynamiku náboženstva, či už vo všeobecnej rovine, alebo vo vzťahu ku kresťanstvu. Predstavuje tak syntetický príspevok k filozofickej, teologickej a religionistickej reflexii náboženstva ako významného faktora formovania kultúry, spoločnosti a ľudskej identity.
Práce doc. Lukáše Jeníka je mimořádně zdařilým uchopením tématu role náboženství ve společnosti a dějinách, především v jeho ambivalentnosti. Autor odkrývá potenciál náboženské víry, který se dá stejně účinně nasměřovat jak v jeho destruktivní, tak konstruktivní komponentě. Na první dojem je to téma prastaré, kde lze stěží objevit něco zásadně nového. Myslím, že se to Lukáši Jeníkovi i na relativně malém prostoru podařilo.
