Minulosť Slovanov, a s ňou súvisiaci pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov, sú zaťažené účelovými dezinformáciami. Ich minulosť bola dlho zamlčovaná, prekrucovaná, spochybňovaná, zahmlievaná a odcudzovaná. Toto úsilie malo za cieľ vytrhnúť Slovákov z ich vlastných koreňov. Historiografia pritom vyzdvihovala barbarstvá západného sveta, ako ideál ľudstva.
Zamlčiavanie viacerých skutočností v historických udalostiach, a tých čo sa na nich zúčastňovali, vyplývalo z glorifikácie európskej historiografie o poslaní a víťaznom ťažení románsko-germánskych národov, o ich nadradenosti, a vydedením Slovanov z európskych dejín pri formovaní dnešnej Európy. S tým bola spätá snaha nahradiť Slovanov v najstarších európskych dejinách etnicky, národne i územne bezprizornými, nikdy neexistujúcimi „Indoeurópanmi“. Ani opakované pokusy západoeurópskych expanzionistov však nepriniesli cieľ. Slovanov sa nepodarilo vykynožiť, ani z nich urobiť otrokov a zmocniť sa ich bohatstva a územného priestoru. Aj keď diskreditácia Slovanov pokračuje.
Zamlčiavanie našej najstaršej minulosti je dôsledkom zaťaženosti historikov a západnej, dnes euroatlantickej civilizácie, jej politických reprezentácií s faustovským princípom – princípom lovcov-predátorov, založeným na expanzii, výbojoch a parazitovaní na bohatstve iných. Korisť z výbojov umožnila západnej civilizácii bohatnúť a rýchlejšie napredovať. Dôsledky výbojov sú žalostné. Vyvraždené a zdecimované mnohé spoločenstvá, rozrušené vzťahy a väzby porazených, podmanených a ozbíjaných národov s deštrukciou ich prirodzeného vývoja a zavedením pomerov, ktoré znemožnili žiť ľuďom v primeraných podmienkach dôstojných človeku. Nemá to nič spoločné s humanizmom alebo kultúrnou či civilizačnou misiou iba s nadvládou, podmaňovaním, ovládaním a s parazitovaním.
Európa a Európania žijú vo falošnom historickom povedomí. Teoretické konštrukcie z 19. storočia sa v nových poznatkoch rozplynuli, ale relikty na pôvod, začiatky a úlohu Slovanov a Slovenov-Slovákov pretrvávajú.
Publikácia Zamlčané dejiny vychádza z pomerne širokého záberu interdisciplinárnych poznatkov a ich vzájomných súvislostí. Analýza poznatkov historických vied (filozofie, antropológie, archeológie, jazykovedy, mytológie, kulturológie, historiografie, ale aj paleopsychológie, genetických výskumov DNA, spoločenských teórií, teórie vzniku a vývoja reči a jazyka a i.) ponúka iný pohľad na slovenskú, slovanskú i európska minulosť ako sme ju doteraz vnímali.
