Sledoval som Dubčeka

"Nenápadní" eštebáci na chodníku pred Dubčekovou vilou. "Nenápadní" eštebáci na ostrovčeku električky. "Nenápadní" eštebáci všade, kam sa Dubček pozrel. Hodinu po hodine, deň za dňom - celé dve desaťročia. Stohy podpísaných hlásení: S kým sa stretol? Koho pozdravil? Kam sa pozrel? Akým smerom sa obzrel?
Obludná nezmyselnosť sa pred nami vykresľuje prostredníctvom všedných, šedivých, zdanlivo banálnych obrazov. Vystupuje z tieňa zabudnutia, dostáva sa nám pod kožu.
Ale čo je najdôležitejšie: vďaka autorovej úprimnej, otvorenej a dôkladnej výpovedi budeme o systéme fungovania komunistickej ŠtB vedieť viac.
Štúdií o praxi ŠtB bolo napísaných viac. Spomienky tých, ktorým ŠtB vážne zasiahla do života, tiež poznáme. Toto je však otvorený pohľad do zákulisia, techniky i psychológie ŠtB zvnútra. Vďaka úprimnej výpovedi sledovača Štátnej bezpečnosti (a niekde i vďaka kúzlu nechceného) môžeme do myšlienkového sveta ŠtB nahliadnuť "z druhej strany barikády".

Na autora môžeme mať rozličné názory. Môžeme ním pohŕdať alebo môžeme oceniť, že našiel odvahu všetko opísať a v závere knihy sa ospravedlniť. Kto niečo podobné dokázal? Kto z nich?

Na takéto svedectvo sme čakali dvadsaťtri rokov.