Dva diktátorovy pády

Fašistický režim Benita Mussoliniho patril k dôsledkom prvej svetovej vojny. Duce využil politický, sociálny a duchovný rozvrat Talianska po vojne – aj keď víťaznej – a Európy ako takej. Sľuboval vytvorenie nového „rímskeho impéria“ a svoje výboje začal uskutočňovať v tridsiatych rokoch. Vojnové ťaženia však Taliansku neprinášali očakávané zisky, Taliani zaznamenávali skôr citeľné straty a časom trvalé neúspechy. Vojna krajinu vyčerpávala, stále ťažšie životné podmienky viedli k protestom, štrajkom a nepokojom. Prvý pád fašistického režimu v júli 1943 uvrhol Mussoliniho do takmer absolútnej závislosti na Nemecku. Duceho dramatické oslobodenie Skorzenyho výsadkármi síce viedlo k obnoveniu fašizmu na severe Talianska, ale bola to skôr paródia na predošlé časy, ktorú definitívne ukončilo až Mussoliniho zohavené telo hompáľajúce sa na jednej milánskej benzínke v apríli 1945…