Barbora Celjská, uhorská, rímsko-nemecká a česká kráľovná, patrí k najvýznamnejším stredovekým kráľovnám. Napriek tomu zostáva v tieni svojho slávneho manžela, Žigmunda Luxemburského. Barbora. "Čierna kráľovná" alebo "nemecká Messalina" je známa skôr ako podivná literárna postava, opradená mýtami a legendami, než ako skutočná historická osobnosť. Napriek tomu, že bola uhorskou kráľovnou bezmála pol storočia a poldruha desaťročia ovládala veľkú časť územia dnešného Slovenska, zostávala až doteraz mimo pozornosti historikov. Predkladaná kniha je prvou monografiou venovanou tejto nesporne pozoruhodnej žene - kráľovnej. Čierna kráľovná je svojským pokračovaním Dvořákovej knihy Rytier a jeho kráľ (Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský), knihy, ktorá sa dočkala štyroch vydaní na Slovensku i v zahraničí.Môže historik poraziť nepravdivú legendu?
Myslím si, že nie, prinajmenšom nie hneď; možno po dlhom čase...
Napriek tomu má práca Daniely Dvořákovej zmysel. No nielen to, jej kniha má napätie ako naozajstná kriminálka. Autorka prišla na stopu zločinu a prenikavou analýzou dobových prameňov, odhalila jeho strojcov.
Strojcov vysoko postavených, je medzi nimi pápež, kráľ, ríšsky kancelár.
Všetci a mnohí ďalší sa sprisahali proti žene, kráľovnej Barbore, pripravili ju najprv o majetok a hodnosť a vzápätí aj o česť. Spravili z nej Čiernu kráľovnú, Messalinu, ženu hriešnu, neveriacu, nevernú, oddanú hriechu. Vrátiť majetok šesť storočí mŕtvej kráľovnej, to už sa nedá, ale česť jej Dvořáková vrátila, z obviňovanej spravila obeť a z jej protihráčov nechutných intrigánov.
Kniha Daniely Dvořákovej má zmysel, je veľkou lekciou stredovekých dejín, napísaná zaujímavo a vzrušujúco, prístupne všetkým, ktorí majú radi príbeh a zmysel pre česť (a ak aj históriu, ešte lepšie), je to rozprávanie o mravnosti a jej cene aj po stáročiach.
Pavel Dvořák
