Beštiáre odnepamäti neslúžili len ako zoznam magických tvorov, ale aj ako alegorické sprostredkovanie morálneho ponaučenia prostredníctvom zdesenia a pohoršenia. Jedenásť súčasných príšer Weroniky Gogoly s ilustráciami Mareka Cinu svojimi surovými monológmi nastavuje zrkadlo našej dobe – pretože mnohé z nich sa pohybujú medzi nami, a niektoré dokonca priamo v nás.
Najlepšie historky zo života sa obvykle rozprávajú po troškách, po kúskoch, po epizódach. Niekto si niečo zapamätal a z toho zapamätaného sa rodí najuveriteľnejšie rozprávanie. Detský pohľad na svet umožňuje poľskej spisovateľke Weronike Gogolovej hovoriť bez fanfár či pátosu o tom najdôležitejšom v živote, ale aj o celkom všedných veciach. Román Po troškách je kniha o smrti, presnejšie o tom, že
Kluci to mají v životě jednodušší. Můžou se prát, hrát fotbal, být ministrantem, jezdit na kole za tmy a čůrat ve stoje. Nejhorší je být malou holčičkou, protože se musíš bát, že jednou přijdou měsíčky a budeš v hajzlu. Ale život na vesnici na konci světa je stejně plný dobrodružství. A pak jsou tu všechny ty slepice, husy, krávy a kozy. Kraví hovna se mi strašně líbí, když do nich šlápneš bosou