Publikácia prináša netradičný pohľad na sókratovský dialóg. Autor sa vzdáva systematického výkladu, namiesto toho hovorí o vlastnej skúsenosti s čítaním dialógov. Ukazuje, že žáner vytvorený sókratovcami prvej generácie je novátorský tak z hľadiska toho, ako pristupuje k pravde, ako aj preto, že hľadanie dobrého života v dialógu s inými zobrazuje cez úsilie o utváranie seba samého. Každá kapitola
Kniha Vladislava Suváka Umenie reči medzi sofistikou a sokratikou sa zameriava na procesy, ktoré viedli v starom Grécku k zrodeniu umenia reči. Sústreďuje sa na vybrané aspekty formovania rečníctva ako nového umenia na pozadí diskusií medzi prvou generáciou rečníkov, sofistov a sókratovcov. Práca naznačuje dôležité paralely so súčasnými diskusiami o úlohe rétoriky v osobnej a verejnej komunikácii.
Autorská zbierka esejí, mapujúca rôzne historické prístupy k umeniu života od Sókrata po Foucaulta. Antické chápanie filozofie ako umenia života sa takmer úplne vytratilo z modernej filozofie. Dielo predstavuje širšej odbornej aj laickej verejnosti alternatívny pohľad na filozofiu, ktorá môže mať praktický význam vo vzťahu k individuálnemu životu a nie je iba teoretickou disciplínou. Kniha bola
Kniha nášho najvýznamnejšieho odborníka na antickú filozofiu, autora niekoľkých kníh sa tentokrát týka umenia reči, ktoré sa stalo jedným z najdynamickejších umení klasickej doby, čo potvrdzuje aj neskorší alexandrijský kánon desiatich atických rečníkov. Predtým, ako sa rečníctvo etablovalo ako dôležité umenie pôsobiace vo verejnej sfére života, muselo sa obhájiť pred viacerými kritikmi. Nové
Autor je historik antického myslenia. Sústreďuje sa na sókratovskú tradíciu, ale venuje sa aj moderným interpretáciám starovekého myslenia (Nietzsche, Heidegger, Patočka, Foucault). Táto kniha sa zaoberá myslením neskorého Foucaulta, ktorý patrí k hlavným predstaviteľom francúzskej intelektuálnej avantgardy 2. polovice 20. storočia. Foucaultove skúmania sú dodnes súčasťou intelektuálnych diskusií
Příspěvky v tomto výboru rekonstruují Antisthenovo myšlení v širším rámci antické filosofie. Antisthenés zde představuje spojnici mezi klasickou sókratovskou tradicí a hellénistickými formami sokratismu. Hlavní důraz je kladen na kynismus, který přejímá sókratovský odkaz právě díky Antisthenově etické nauce.