Az anyaság Svetlana Žuchová világában nem ünnep, a gondoskodás nem megnyugvást hoz, hanem új kérdéseket. Zorának a kisfia okoz fejfájást, Tamarának az idősödő anyja, és csak remélni tudják, hogy idővel minden megoldódik. Az Anyák napjai az észrevételről szól: arról, hogy néha az anyaság maga is megfigyelés, kísérlet, tévedés. „Tibor figyel rá, egyszeriben boldog, talán tényleg felesleges minden
Autorka prichádza s novelou o vzťahoch, o vzťahu matky k dieťaťu i dospelého dieťaťa k matke. Rôzne perspektívy, rôzne uhly pohľadu. Kým si Zora robí starosti o syna, Tamara sa snaží postarať o mamu. Obe si pritom kladú podobné otázky a premýšľajú, či majú prehnané obavy alebo, naopak, podceňujú zjavné nebezpečenstvo. Kým zisťujú, že nedokážu nadobudnúť istotu a okolie ich zmätok ešte
Životný príbeh hlavnej hrdinky Marisie, ktorá sa po smrti matky rozhodla vrátiť z Viedne na Slovensko a pracuje ako zdravotná sestra, jej spomienky na matkino umieranie a začleňovanie do rodiny partnera. Každodenný, banálny život sa strieda s výnimočnými životnými situáciami, pričom každodennosť víťazí. Marisia sa stretáva s nájdeným nevlastným bratom, o ktorom dovtedy nevedela. Hlavným motívom
Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov. Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v živote vedie k šťastiu, je leitmotívom románu.
Info o stave knihy: kniha má zažltnuté strany. Štvorica postáv, štyria prisťahovalci, ktorí sa za cenu nemalého úsilia snažia začleniť do novej spoločnosti. Hmotné istoty sa však nedajú nadobudnúť tak jednoducho, preto sa neraz uchyľujú aj k nelegálnemu spôsobu získavania materiálnych statkov. Pokus o adaptovanie sa v cudzom prostredí, otázka, kde je človek ukotvený a ktoré rozhodnutie v
Novela je monológom hudobnej skladateľky. Hnacou silou jej života je útek z jednej situácie do druhej, z jedného miesta na iné. Potreba vyrozprávať sa, ju privádza k terapeutovi a čitateľ sa stáva príjemcom jej analytických hovorov.
Osem poviedok Svetlany Žuchovej ukazuje, že ich autorka si rada predstavuje a rada sníva, že má potešenie z hry, ktorú si sama vymyslí. Vo svojich prózach sa pohráva s príbehmi, postavami i rozprávačskými postupmi, sem-tam i s čitateľmi...