Zweigova kniha, žánrově na pomezí eseje, románu a historické studie, vyšla poprvé ve Vídni v roce 1936, pouhé dva roky před pohlcením autorovy vlasti hitlerovským Německem. Ačkoliv její protagonisté – Castellio, Kalvín a Servet – jsou historické osobnosti 16. století, jedná se o vášnivou a povznášející obranu nejzákladnějších hodnot evropské civilizace: svobody, tolerance, života a lidskosti
Paměti světoznámého rakouského autora jsou jednou z jeho nejlepších a nejdůležitějších knih, ale i jedním z pramenů pro pochopení novodobé evropské kultury a jejího osudu od 19. století do vypuknutí druhé světové války. V knize jsou zachyceny v podobě očitého svědectví všechny nejdůležitější události předválečné evropské historie, atmosféra jejích měst a setkání autora s desítkami
Paměti světoznámého rakouského autora jsou jednou z jeho nejlepších a nejdůležitějších knih, ale i jedním z pramenů pro pochopení novodobé evropské kultury a jejího osudu od 19. století do vypuknutí druhé světové války. V knize jsou zachyceny v podobě očitého svědectví všechny nejdůležitější události předválečné evropské historie, atmosféra jejích měst a setkání autora s desítkami
Životopis věhlasného esejisty Michela de Montaigne je závěrečným dílem Stefana Zweiga, které napsal v posledních týdnech svého života. V jedenácti kapitolách popisuje Zweig velmi podrobně a s velkým psychologickým vhledem a pochopením život a působení gaskoňského šlechtice, renesančního myslitele, humanisty, skeptika a otce literární esejistiky Montaigna, který vystupoval proti převládající
Najnovší slovenský preklad kultovej knihy Stefana Zweiga od Dany Petrigáčovej doplnený o nádherné ilustrácie oceňovaného českého ilustrátora Jindřicha Janíčka. Majstrovsky napísané eseje, v ktorých autor zachytáva významné okamihy dejín ľudstva. Zweig vo svojich textoch zaznamenáva kľúčové chvíle najväčších geografických objavov, technických vynálezov a dejinných zlomov, no predovšetkým
Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká
Románová biografie, na které Zweig pracoval více než deset posledních let svého života, měla být jeho magnum opus. Dílo nestačil podle svých představ dokončit, avšak v ucelené podobě ho vydal v roce 1946 Zweigův přítel, spisovatel Richard Friedenthal. A ukázalo se, že vskutku jde o Zweigovo stěžejní dílo, neboť jeho balzacovská monografie má sama parametry velkého románu. Zweig Balzaca portrétuje
Rok po vypuknutí prvej svetovej vojny napísal Stefan Zweig znepokojujúcu esej o počiatku tejto katastrofy. „Európa na prelome storočia: Mierové zvony ohlasovali nové, posledné storočie druhého tisícročia...“ Tak znie začiatok nespravodlivo zabudnutej práce, ktorá sa nespomína v žiadnej významnej biografii. O eseji sa vie málo, isté je, že bola úvodom ku knihe Dejiny veľkej vojny s dôrazom na
Paměti světoznámého rakouského autora jsou jednou z jeho nejlepších a nejdůležitějších knih, ale i jedním z pramenů pro pochopení novodobé evropské kultury. V knize jsou zachyceny formou očitého svědectví všechny nejdůležitější události novodobé evropské historie, atmosféra jejích měst a setkání s desítkami nejvýznamnějších evropských osobností.
Strhujúci príbeh vášnivo zaľúbenej ochrnutej dievčiny a súcitného mladého poručíka z miestnej vojenskej posádky sa odohráva tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Stefan Zweig s neobyčajnou literárnou bravúrou analyzuje citovú krehkosť postihnutej dievčiny aj nerozhodnosť nezrelého dôstojníka, ktorý nenachádza dosť odvahy opätovať lásku nešťastnému človeku. Autor ako výnimočný rozprávač a
Proč se Amerika jmenuje Amerika a ne Kolumbie podle svého objevitele? Italský mořeplavec Amerigo Vespucci ji neobjevil, a nebyl ani tím, kdo jako první překročil Panamskou šíji a spatřil Tichý oceán, aby dokázal, že jde o nový kontinent. Zúčastnil se několika výprav do Nového světa, ale nevedl je. Ovšem psal o nich. Ale jen díky souhře mnoha neuvěřitelných náhod a omylů, které jsou samy o sobě
Zweigova kniha, žánrově na pomezí eseje, románu a historické studie, vyšla poprvé ve Vídni v roce 1936, pouhé dva roky před pohlcením autorovy vlasti hitlerovským Německem. Ačkoliv její protagonisté – Castellio, Kalvín a Servet – jsou historické osobnosti 16. století, jedná se o vášnivou a povznášející obranu nejzákladnějších hodnot evropské civilizace: svobody, tolerance, života a lidskosti
Vynikající psychologická novela klasika rakouské literatury Stefana Zweiga vypráví o mladém, zprvu znuděném studentovi se sklony k flámování, v němž jeho výjimečný profesor probudí nadšení pro anglickou literaturu. Oba se sblíží, student se u svého profesora dokonce ubytuje, pomáhá mu při sepsání celoživotního díla a seznámí se s jeho manželkou. Přátelství však čas od času zkalí profesorovo
Stefan Zweig (1881 - 1942) - rakúsky spisovateľ, esejista, prekladateľ, pacifista, humanista bol vášnivý zástanca zjednotenej duchovnej Európy a spolunažívania národov i kultúr. Jeho život výrazne ovplyvnili obe svetové vojny. Proti prvej sa, napriek svojmu odporu k politike, verejne postavil. Tá druhá ho zlomila a stratiac svoje ideály si vzal život. Vo svojej tvorbe neúnavne zdôrazňoval právo
Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej
Zweigův světově proslulý dramatický román nás zavede do zapadlého a nudného posádkového městečka staré monarchie, kde důstojníci tráví volný čas po kavárnách a vinárnách. Chudý poručík Hofmiller je jakousi náhodou pozván do místního zámku na "diner" pro přátele a známé. Omámen opulentní nádherou zámeckého prostředí si uprostřed zábavy náhle uvědomí, že opomněl vyzvat k tanci dceru hostitele. Chce
Láska Marie Stuartovny k Bothwellovi náleží k nejpozoruhodnějším v dějinách. ... Vášně nejvyššího stupně totiž nejsou nikdy podrobeny vůli člověka, kterého se zmocnily, všemi svými projevy a následky nenáleží do sféry vědomého života, nýbrž dějí se mimo veškerou odpovědnost. ... Její nesmyslné činy v té době se úplně vymykají z jejího obvyklého, normálního a spíš umírněného způsobu života;
Stefan Zweig bol jedným z tých spisovateľov, ktorí museli emigrovať a k dobe sa primerane svojim možnostiam vyslovil práve knihou Svedomie proti násiliu alebo Castellio proti Kalvínovi, v ktorej analógiou boja Castellia proti Kalvínovi v šestnástom storočí, v storočí náboženských a fanatických vrážd, horiacich hraníc, honby na kacírov vyslovuje svoje presvedčenie humanistu, odsudzuje násilie a
Druhý dvojjazyčný komentovaný výbor z povídkové tvorby jednoho z nejslavnějších německých autorů dvacátého století. Během dvaceti čtyř hodin prožije hrdinka titulní povídky největší lásku, vášeň a zklamání svého života, a pak už v jejím životě nebude nic jako dřív. Druhá Zweigova povídka našeho výboru nese tajemný romantický název /Ulička Měsíčního svitu /-- je otázka, zda obsah s romantikou
Oba příběhy našeho výboru z povídkové tvorby „prvního skutečného Evropana“ víc než přesvědčivě dokládají vliv psychoanalýzy na Zweigovu literární tvorbu. Zánik srdce je strhujícím popisem pozvolného vnitřního rozkladu stárnoucího muže, jemuž se tam, kde dřív sídlil zdroj života, uhnízdí „prázdná dutina smrti“. Osud tu nepůsobí náhle a zvnějšku, nýbrž jako sotva pozorovatelné, o to však drtivější