Osmansko-uhorský obchod so zajatcami počas 17. storočia bol regulárnou súčasťou každodenného života v pohraničí. Kým v prvých desaťročiach osmanskej nadvlády hlavným katalyzátorom fenoménu bolo otrokárstvo a priame vojenské konflikty, postupne vojaci oboch strán objavili v tejto činnosti možnosť finančného prilepšenia a spôsob nahradenia meškajúceho žoldu. Dôsledkom častých koristníckych nájazdov