Stanislava Repar

Echoechoecho

Ďalšia básnická zbierka Stanislavy Repar je pokračovaním autorkinho básnického výskumu mnohotvárnej identity ženy – ten sa síce naplno prejavil až v zbierkach Nahá v tŕní (2006) a Tichožitia (2011), no jeho stopy sme mohli zaznamenať už v 90. rokoch – v básnickom debute Zo spoločnej zimy (1994) a zbierke Na hranici jazyka (1997, 2000). Trojité Echoechoecho v názve predznamenáva rozčlenenie

Úzkosť dokorán

...málo presných slov na dosiahnutie silného, aj keď len približného čitateľského účinku. To nepochybne platí aj o poézii Viery Prokešovej; odišla priskoro, zanechala nám rozsahom skromné, no umeleckou hodnotou neprehliadnuteľné básnické dielo. O jej poézii písali mnohí, iba máloktorí sa jej však dokázali priblížiť tak, aby mohla zažiariť vo svojich „rubínových" odtieňoch; s ťaživými, no o to

Tichožitia

O titule: Tichožitia sú piatou autorkinou zbierkou. Odhaľuje v nej najintímnejšie polohy človekovej zaujatosti tým druhým (tou druhou) až po prahový bod zraniteľnosti – vzájomnej, ale aj vlastnej. Autorka stavia na neurčitej predtuche a zároveň unikajúcej stope „mystérií“ (partnerskej) lásky, pričom nie je vylúčené ani ich básnické preformátovanie do insitných SMS či sofistikovanejších puzzle.

Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu

Kniha Ohnisko reči alebo mlčanlivá hĺbka horizontu s podtitulom Úvahy a štúdie (nielen) o jazykoch poézie je rozdelená do dvoch častí, ktoré na seba nadväzujú iba sprostredkovane. V prvej časti sú zaradené štúdie a eseje, ktoré vznikali postupne a boli priebežne publikované v monografiách a zborníkoch ako ich samostatné kapitoly alebo ako príspevky v odborných a literárnych časopisoch na

Nahá v tŕní