Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami od autorov, vedeckých pracovníkov a doktorandov z Historického ústavu SAV, v. v. i., prináša takmer štyridsať nových príbehov od najstarších dejín až po koniec 20. storočia. Kniha je opäť bohatá na udalosti a osobnosti z minulosti. V osvedčenej chronologickej štruktúre štyroch častí (od najstarších dejín po nedávnu minulosť) ponúka poznatky o
Niekto by si pomyslel, alebo aspoň tak sa to navonok javí, akoby boli tie „zadné dvere“ v histórii priam nekonečné. Nový, v poradí už ôsmy zväzok edície História zadnými dverami z produkcie Historického ústavu SAV, v. v. i., máme „na tanieri“. Hoci nebol naplánovaný a rovnako tiež nie nevyhnutný, je tu. Vypýtal sa na svet akosi sám. S našou „osmičkou“ sme mali rovnaký cieľ ako s jej
Šiesty zväzok Histórie zadnými dverami je tu. A nájde sa v ňom kadečo. Od krásavice, longobardskej kráľovnej Theodolindy z prelomu 6. a 7. storočia, cez vraždy Přemyslovcov a Arpádovcov, až po prvú nositeľku Nobelovej ceny za mier. Prinášame čo-to aj o detskom alkoholizme v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Zaujímavá je tiež fazuľová „story“, ktorá hovorí o tom, ako sa nedávno v Československu
Sedmička je šťastné číslo. A vraj aj magické. Odpradávna priťahovala numerológov, teológov či spisovateľov. Máme sedem dní v týždni, putovali sme siedmimi horami a siedmimi dolami, v záhrade majú mnohí sedem trpaslíkov (plus Snehulienku) a deti majú radi rozprávku od Pavla Dobšinského „Sedem zhavranených bratov“. Sedmičku predstavuje planéta Neptún. Neptún je symbol života a život sme my.
Piaty zväzok Histórie zadnými dverami nás opäť prevedie malými i veľkými dejinami v zábavnejšej podobe. A opäť tu máme niečo nové – nové osobnosti a udalosti, starosti i radosti, niekedy trochu hanby, inokedy takmer večnú slávu. Od najstarších dôb po takmer súčasnosť. A okrem toho tiež kadečo iné... .....napríklad aj mandelinku (pásavku) zemiakovú. Kto ešte nepočul o mandelinke (pásavke)
Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a
1. Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od
1. Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od
Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni
Naše dejiny sú plné bizarností, omylov, trápnych momentov i kuriozít. A nikdy nešli priamo. Ako sa mala šľachta, ako sa obliekali a čo jedli, alebo, čo všetko muži i ženy spod Tatier či iného sveta prežívali, keď nepózovali pred kamerami pre budúcnosť v demokratickej medzivojnovej Československej republike. A propos, ani v tej medzivojnovej ČSR nebolo všetko ideálne a ružové a stredovek nebol
Milan R. Štefánik is a principal figure in modern Slovak history. Who were those that followed him? We chose six diplomats for this study: Osuský, Hurban, Palic, Slávik, Krno and Papánek. Including Štefánik, these were seven brave men, seven diplomats, seven Slovaks who left a substantial and permanent mark on Czechoslovak diplomacy and Slovak-American, or more accurately Czechoslovak-American,
Kniha História zadnými dverami je unikátny projekt, v ktorom sa viac ako päťdesiat slovenských historikov spojilo a prinieslo niekoľko desiatok príbehov, ktoré ukazujú, že dejiny nie sú len výpočtom rokov a faktov. Najväčšie historické osobnosti mali aj svoju veľmi ľudskú stránku a nie vždy sa všetko dialo na základe dôkladných kalkulácií či plánov. Čitateľ sa v príbehoch siahajúcich od
Studená vojna nebola žiadny abstraktný pojem, mala svoje konkrétne prejavy a svojich protagonistov. Jej aktéri hrali, v závislosti od významu krajiny, kartami rôznej výšky. Esá, králi i pešiaci. Najvyššie karty držali v rukách Američania a Sovieti, i keď z času na čas vytiahli eso z rukáva aj takí hráči, ktorí existovali skôr ako regionálni demokratickí politici či lokálni diktátori. Kniha Rivali
Šesťdesiate roky sú opradené mýtom slobody, voľnej lásky a nádejí na lepšiu budúcnosť. Aké však boli v skutočnosti u nás vo vtedajšom východnom bloku a v najväčších krajinách Západu? Pútavo napísaná kniha s prevahou stoviek charakteristických dobových fotografií odkrýva a porovnáva najzaujímavejšie dianie v oblasti politiky, kultúry, ale i v bežnom živote občana vtedajšieho Československa,
Úteky za hranice - dobrovoľné či nedobrovoľné - nadobudli celkom novú podobu i význam v čase kolektivistických diktatúr 20. storočia, keď ľudia z rasových, národných, ekonomických, ideologických a iných dôvodov utekali z domovských krajín, aby si pred organizovaným násilím totalitnej moci zachránili holé životy. S jedinečnou podobou tohto novodobého "utečenectva" má bohatú skúsenosť slovenská i
Kniha historika a riaditeľa Historického ústavu SAV, ktorý sa zaoberá americkou zahraničnou politikou a československo-americkými vzťahmi po 2. svetovej vojne.