Dielo predstavuje teóriu žurnalistiky ako samostatnú oblasť poznania a výskumu. Zaoberá sa potrebami žurnalistickej praxe, protirečeniami vo vzájomných vzťahoch teórie a praxe tlače, trendmi rozvoja vedy o žurnalistike v proreformnom Rusku. Osobitné kapitoly sú venované členeniu tejto vednej disciplíny a jej terminologickej výbave, podstate a zákonom žurnalistiky, ako aj zásadám a metódam výskumu.