Táto útla knižka je plná Augustínových spomienok. Svätec z Hippa v nej približuje svoju mladosť, keď kradol hrušky, len aby zapôsobil na kamarátov. Priznáva, že do kostola sa chodieval pozerať na dievčatá. Opisuje deväť rokov, ktoré stratil v sekte manichejcov, aj rok pred obrátením, ktorý nazýva svojím vnútorným peklom. Vyznáva sa z toho, čo nasledovalo po známej udalosti v záhrade v Miláne.