Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže