Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život v Banskej Bystrici. Farbisto opisuje ulice a zákutia mesta v 20. a 30. rokoch: novorenesančnú vilu na Hornej ulici s ateliérom starého otca Dominika Skuteckého, námestie (vtedy ešte Masarykovo) s lákavými obchodíkmi, Benického a Ebnerov
Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktorého amalgam sa miestami olúpal, miestami sú v ňom drobné krakery, inde mapy a zájdeniny. To zrkadlo odráža presne, ale predmety obrazu akoby sa tým všetkým dostávali za či pred plochu zrkadla, akoby tie škvrny na ňom vyjadrovali škvrny či poškvrnenia na činoch, postojoch a konaní protagonistov, na ich charakteroch.Je to odraz a obraz doby
Táto Karvašova zbierka sa na knižných pultoch objavila už dvakrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta na začiatku druhej svetovej vojny a neskôr v prepracovanej verzii v roku 1966. Predstavuje tak dobovú ukážku z rokov štyridsiatych a šesťdesiatych. Autor využil formu krátkej poviedky. Príbeh je typický (čo zrejme vyplýva z dobovej "chute" vydať sa novými cestami) svojím intelektuálnym, polemickým