Kniha nastoľuje neodbytné otázky mieru a spytovania ľudského svedomia. Mária Terézia v Hykischovej historickej trilógii na smrteľnej posteli bilancuje: „Panebože, najmenej sedemdesiattisíc mŕtvych, najmenej stotisíc zmrzačených, to je pol milióna nešťastných rodín, vdov, sirôt... (...) Prečo umreli? Za slobodu? Za Boha? Za rodinu?“ V eseji o románe Vojna a mier (z pohľadu súčasníka) Lev
Povedali o knihe Jedenásť esejí Pavla Dinku, takmer sa mi žiada povedať: jedenásť esejí ktoré by mohli otriasť svetom. Pravda, keby svet, teda ľudský svet, čítal najmä o tom , čo ho určuje a čím je určovaný, keby sa namiesto plytkých vášní , ozdobných rekvizít a sladkastých opojení ponáral do hlbín vlastných bytostných síl, ich nádejnosť pre človeka i nebezpečenstiev z ich plytvania. A
Veda a filozofia sa usilujú pátrať, očisťovať hrdzu z faktov, zovšeobecňovať a syntetizovať, ale chýba sila emócie. A ňou popri poznávaní a skúmaní života disponuje jedine umenie, no najmä literatúra. Krásno spolu s rozumom a citom poľudšťuje človeka. Nastal čas, keď sa spisovateľ musí stať každodenným racionálnym kritikom udalostí vôkol seba, bez akýchkoľvek skrytých a zastieraných hmotárskych
Pavol Dinka, najnovšie nositeľ národnej ceny za literatúru faktu - Ceny Vojtecha Zamarovského, pripravil už svoju štrnástu knihu, tentoraz s názvom Láska k moci a moc lásky. Už samotný titul naznačuje obsah diela, jeho poslanie a zameranie. Autor sa vydal na cestu hľadačstva pravdy v zložitom procese vývoja našej spoločnosti, predovšetkým však vo sfére kultúry, umenia, literatúry, filozofie a
Pavol Dinka (1942) - významný publicista, spisovateľ, prekladateľ, člen rady pre vysielanie a retransmisiu do svojej v poradí už desiatej knihy zaradil päť esejí napísaných medzi marcom 2010 a aprílom 2013. Vznikli ako príspevky na medzinárodnú vedeckú konferenciu Megatrendy a médiá, ktorú každoročne organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Tri vyšli (štvrtá vyjde koncom roka
Pavol Dinka, spisovateľ literatúry faktu a publicista, sa podujal vo svojej ôsmej knihe na neľahkú úlohu: prostredníctvom rozhovorov s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi - filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonómami (M. Albert, V. Bělohradský, Ľ. Blaha, M. Hartmann, M. Hauser, L. Hohoš, M. Hrubec, J. Keller, O. Krejčí, R. Michelko, C. Offe, J. D. Rendtorff, W. Robinson, D.
Kniha predostiera na konkrétnych príkladoch prešľapy médií. Autor rozdelil publikáciu na päť častí: Mediálne štvanice, Mediálne manipulácie, Rozsudky a sankcie, Publicistika, Štúdie. V prvej analyzuje nebezpečnosť a neférovosť mediálnych štvaníc, v druhej rozoberá na konkrétnych ukážkach najtypickejšie metódy manipulácie s verejnou mienkou, v tretej poodhaľuje "vysvedčenia" uložené jednotlivým
Kniha je kronikou historického zápasu o prežitie slovenčiny od čias Veľkej Moravy až po dnešok. Približuje napätú atmosféru bojov o kodifikáciu slovenského jazyka - bernolákovčiny, o uzákonenie štúrovskej spisovnej slovenčiny, načiera do útrpného obdobia silnej maďarizácie, do éry násilného presadzovania jednotného československého jazyka. Najväčšia časť knihy sa venuje urputnému zápasu o