„Ležíme vedľa seba v dvoch radoch po štyroch. Osem cudzích mužov za mrežami väzenskej cely. Popravde, neviem, ku komu sa mám skôr otočiť zadkom. Nádych, výdych. Zatváram oči. Predstavujem si, že je vedľa mňa moja Zuzka. Cítim jej teplo a dobrotu. Deti sladko spia a všetko je po starom – zajtra ich odprevadím do školy a zájdem do môjho milovaného lesa, ktorý dýcha slobodou…“ zapisuje slová Dedinka