Pamätáte si, čo ste mali obuté, keď vám niekto umieral? Krehká rodinná dráma o pamäti, posledných dňoch blízkeho a o tom, čo sa zmení pre tie, ktoré tu zostali. Príbeh, aký všetci poznáte, vybrúsený do neočakávanej podoby, ktorá nabáda čítať všímavo a dôkladne. Vnímať slová, ktoré tam sú, ako aj tie, ktoré nám chýbajú. Ponoriť sa do textu a venovať mu najvzácnejšiu komoditu súčasnosti: svoju
Tenhle příběh nechutná jako melounový pendrek. Kontroverzní, syrový a strohý, ale zároveň poetický text mapující šestileté období nerovného poměru dospívající Terezy, které je na začátku příběhu dvanáct let, a jejího padesátiletého učitele výtvarné výchovy Ivana. Tereza si není vědoma toho, že se ocitla uvězněná v nezákonném vztahu s manipulátorem, vždyť s Ivanem se konečně cítí krásná,
Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa nebojí prísť s kontroverznými, drásavými témami, nekladie si servítky pred ústa, ide s kožou na trh a nie je a priori posratá z toho, ako to bude prijaté a za to jej tlieskam. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený kvasiť. A to je dobre. (Ivana