Všetci ich vídame: deti hypnoticky hľadiace na žiariace obrazovky v reštauráciách, na ihriskách či?doma s?kamošmi. Je alarmujúce, že počty takýchto detí neustále rastú. Svietiace tváre sú ako virtuálna pandémia a ustavične sa množia. No za akú cenu? Je to len súčasná neškodná móda, ktorá časom zmizne, alebo následok zhovievavosti a pohodlnosti rodičov? Nicholas Kardaras v knihe skúma, ako
Všichni je vídáme: děti hypnoticky hledí na zářící obrazovky v restauracích, na dětských hřištích i s kamarády doma. A jejich počet roste. Jako virtuální pandemie se dětské svítící tváře množí. Ale za jakou cenu? Je to jen neškodná dobová móda, která odezní, nebo jen schovívavost rodičů? A co hlasy, které tvrdí, že obrazovky dětem prospívají jako interaktivní vzdělávací nástroj? V knize