Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila,
Táto kniha je výberom z doterajšej Zimkovej tvorby. Autorka do literárnej textúry prináša obdivuhodnú spontánnosť, nepredstieranú úprimnosť, v jej spisbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí
Aj v tejto poviedkovej zbierke ostáva Milka Zimková verná svojmu naturelu, morálnym zásadám, ktoré jej vštepili v detstve, a najmä vycibrenému zmyslu pre estetickosť. V jednotlivých poviedkach popretkávaných esejistickými úvahami nezaprie svoj široký rozhľad a schopnosť empatie; dokorán otvára okná do skutočného sveta. Do nefalšovaného, pravdivého sveta Zimkovej sa vplietajú emócie, či priam
Zbierka poviedok je výberom z troch kníh – Pásla kone na betóne, No a čo, Bez slov...