Kniha Martina Vopěnky Nebarevné vzpomínky přináší podstatný kamínek do mozaiky, v niž si s časovým odstupem skládáme obraz šedesátých let dvacátého století. Málokterý český spisovatel dokázal tuto dobu zachytit tak věcně, střídmě a přesvědčivě jako on. Autor v knize vypráví o svém dětství a rodině. Činí tak klidně, soustředěně a jemně, aby nenarušil postupné nanášení "nebarevných barev" své
Väčšina rodičov sa už prebudila zo záhadného spánku, vyhraté ale zďaleka nie je. Tí, ktorých deti ostávajú stratené, totiž ďalej spia. Svet sa od základov zmenil. Deti prežili niečo, čo ich rodičia len ťažko pochopia. Mnoho únosov a vrážd, ktoré sa stali počas spánku rodičov, zostalo nepotrestaných. Ibaže to nikto nechce riešiť. Polícia, súdy, vláda ani prebudení rodičia sa k tomu, čo sa stalo,
Vydajte sa na dobrodružnú cestu do sveta, kde všetci rodičia spia a kde sa začína nemilosrdný boj o prežitie detí vo svete zostávajúcich dospelých... Štyria súrodenci, najstarší Krištof, dvojčatá Ema a Kristína a a malý Samuel, žili ešte donedávna v šťastnej rodine. Jedného rána sa však prebudili v hroznej situácii. Ich rodičia upadli do záhadného spánku a oni si musia odrazu poradiť úplne sami.