Argumentácia je dôležitá súčasť medziľudských interakcií. Stretávame sa s ňou v bežných rozhovoroch, v článkoch uverejnených na internete a v médiách, v politických debatách, ale aj v odborných diskusiách. Monografia prezentuje argumentáciu ako činnosť, ktorej primárnym cieľom je uvádzať dôvody v prospech pravdivosti informácií, no spravidla sa používa na ďalšie ciele. Zaoberá sa štruktúrou
Předkládaná kniha se zabývá v současnosti velmi živě diskutovaným tématem analytické filosofie jazyka. V tradičním obrázku sémantiky byl výraz bezproblémově spjat se svým významem. Ukázalo se však, že formální sémantika se až příliš vyhýba realitě aktuálně používaných jazyků. Kontextualisté pak dokonce začali tvrdit, že význam výrazu je principiálně a podstatnou měrou určen kontextem jeho užití
V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej ťažiskovej téme – k referencii vlastných mien a deskripcií. Hľadá v nej ostrejšiu demarkačnú líniu, ktorá oddeľuje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podľa ktorého deskripcie sú referujúce výrazy. Zouhar toto stanovisko presvedčivo
Ku knihe Petra Koťátka Interpretace a subjektivita.
Zouharova monografia je prvou knižnou publikáciou slovenského autora venovanou dejinám analytickej filozofie. Jeho cieľom nie je podať učebnicový výklad Fregeho a Russellovho učenia, ktorým títo autori podnietili a výrazne poznamenali vývoj analytickej filozofie, ale formulovať a riešiť niektoré špeciálnejšie problémy ich filozofie jazyka a sémantiky. Zouhar ich problémy nielen prezentuje, ale aj
Zborník z XIII. Česko-slovenského sympózia k analytickej filozofii, ktoré sa konalo roku 2009 v Smoleniciach, ponúka články primárne sa venujúce problematike kontextu a významu v rôznych oblastiach skúmania. Časť príspevkov sa venuje úlohe kontextu vo filozofii jazyka a s tým súvisiacim sémantickým a pragmatickým problémom. V ďalšom okruhu príspevkov sa problematika kontextu objavuje v súvislosti
Logika sa zaoberá metódami, ktorých pomocou možno odlíšiť platné a neplatné argumenty. Vytvára a študuje formálne jazyky, do ktorých sa dajú argumenty z prirodzených jazykov "preložiť", aby sa zvýraznili tie aspekty, ktoré sú relevantné pre platnosť, resp. neplatnosť argumentov. Kniha Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory približuje najdôležitejšie logické systémy práve ako
Referencia je jeden zo základných vzťahov medzi jazykovými výrazmi a mimojazykovými predmetmi, resp. medzi používateľmi jazyka a objektmi, o ktorých hovoria. Kniha sa zaoberá sémantickými a pragmatickými aspektmi referencie dvoch najvýznamnejších druhov singulárnych výrazov: indivíduových deskripcií, ale najmä vlastných mien. Osobitnú pozornosť autor venuje Kripkeho pojmu rigidného designátora,