Zväzok obsahuje 853 vyriešených príkladov. Limity, ako vstupný pojem do diferenciálneho a integrálneho počtu, často robí značné problémy študujúcim. Je to preto, že v zápise a v argumente je veľa položiek, ktoré je potrebné postrehnúť, aby bol výpočet správny. Ak študujúci postupuje od príkladu k príkladu, má možnosť zistiť, že limitou skúmame priebeh funkcie v okolí zadaného bodu (x 0, x 2, x
Kniha patrí do série študijných pomôcok vysokoškolskej matematiky. Obsahuje 270 vyriešených príkladov a má pokračovanie v druhom diely, zväzok 26. Tradične sa učí najprv neurčitý integrál ako súbor pravidiel a integrálov z elementárnych funkcií. V knihe je zvolený postup súčasného vysvetľovania oboch tém. Často podintegrálne funkcie (integrandy) sú rovnaké preto, aby študujúci postrehol rovnakosť
Kniha obsahuje 555 vyriešených príkladov. V predslove sa rozoberajú pojmy a vzťahy vedúce k logaritmu a logaritmickej rovnici. V prvom diely je uvedených niekoľko typov logaritmických rovníc tak, aby študent dokázal sám danú problematiku naštudovať. Typ A má tvar loga x = y, kde výpočet robíme pomocou rovnice x = ay. Značné množstvo príkladov umožňuje pochopiť hľadanie neznámeho x pri rôznych
V slovníkoch a encyklopédiách nenachádzame jednotnú definíciu vedy. Na otázku: Čo je veda? spravidla odpovedáme výsledkami techniky. Ak chceme dať presnejšiu charakteristiku vedy, či niektorej vedeckej disciplíny, vtedy je rozumné skúmať štruktúru poznávania, štruktúru vedeckého poznávania, resp. štruktúru vedy. V knihe 1 sme zvolili urovňovitosť poznávania v troch reláciách: 1. predvedecké –
Kladie si za úlohu sprístupniť niektoré odborné termíny, či pojmy posledného obdobia fyziky a kozmológie. Tie vďaka internetu, televízii a sci-fi literatúry rýchlo prechádzajú do prirodzených jazykov a udomácňujú sa, čo si vyžaduje kodifikáciu. Úlohou populárnych slovníkov je zložitý pojem či problém vedy zjednodušiť a čo najmenej ho skresliť. Nie je to vždy jednoduchá práca, ak má byť heslo
V knihe je uvedená paradigma vedy ako celku, ako systém P,S,V,t aj v schematickej podobe. Veda o štáte je tu predkladaná ako komplexná vedecká disciplína, resp. konglomerát vied v ktorom sú participujúce vedecké disciplíny: ekonomické vedy, veda o práve, psychosociálne vedy, atď. Teda tradičné spojenie teória štátu a práva neexistuje, nemá opodstatnenie a je prekonané, na čo poukazuje existujúca