V tretej knihe Lojza Marsinu o putovaní Daniela v krajine reality a snov (Vydavateľstvo Verbis, 2017) dominuje najmä prostredie lyrického poetizmu s predznačením sentimentálnych spomienok na upratovanie lunaparku so všetkými jeho neodolateľnými cirkusovo-jarmočnými či kolotočovými rekvizitami ako z obdobia nezvalovského poetizmu a surrealizmu. Pritom je významná aj "vyprávačská" rovina stretnutí
Kniha „Dračia pieseň labutia“ je pokračovaním debutu Lojza Marsinu „ Podobenstvo o dome Danielovom“, ktorý bol vydaný vydavateľstvom „Verbis s.r.o.“ v roku 2011 a ktorý bol nominovaný na cenu Jána Johanidesa. Autor v tejto knihe voľne nadväzuje na svoju prvotinu so svojou vášňou k magickému a surreálnemu svetu, s láskou ku všetkému nespojiteľnému, ako je grécka mytológia, dynastia mačiek
Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.