Na okraji Tokia, v mestečku medzi horami a oceánom, stojí dom, kde Šúiči prežil detstvo. Teraz, vo veku štyridsať rokov, sa doň vracia ako známy ilustrátor so surfovacou doskou a jazvou uprostred hrude. Každý večer si počúva srdce, akoby v jeho rytme mohol nájsť odpovede na otázky, ktoré ho prenasledujú. No jeho spomienky sú mätúce – matka mu celý život rozprávala krajšie verzie bolestivých