Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Banská Bystrica po potlačení Povstania – mesto bez potravinových prídelov, bez bezpečia, bez zľutovania. Ale pod váhou tejto studenej temnoty tu stále žijú ľudia. Vlastne skôr živoria. Vedú tichý a bezbranný život v neustálom ohrození. A práve život je témou knihy. Matka s chorľavým dieťaťom a dvoma staršími dcérami, ku
Ďuro žije s rodičmi, súrodencami a dvomi záchranárskymi psami v čarovnom prostredí horskej chaty v Nízkych Tatrách. Obdivuje svojho staršieho brata Joža, odvážneho chalana prezývaného Vlk. Život v horách je tvrdý, ale krásny. Až do chvíle, keď príde lavína a všetko zrazu zmení. Láskyplná vzájomná súdržnosť a oddanosť rodiny a dvoch bernardínov si našla cestu k čitateľom a čitateľkám v rôznych
Štrnásťročnú Olinu baví kreslenie, rada sa parádi a niektorí spolužiaci jej lezú na nervy. Popri prvej láske a prijímačkách má pocit, že ju nikto nechápe. Keď zistí, čo sa deje u susedov, rozhodne sa pomôcť aj napriek zákazu rodičov. Klára Jarunková s humorom a porozumením dospeláka nazerá do mladej nespútanej duše dospievajúcich. Jej nadčasový príbeh Oliny vyšiel v dvadsiatich krajinách.
Dedko sa jedného mrazivého zimného rána vydá k zamrznutému jazeru, aby pomohol rybám prežiť. Zrazu si všimne tajomného psa so vztýčenými ušami, ktorý ho z diaľky pozorne sleduje. V tichu zasneženej prírody vzniká krehké puto medzi človekom a divokým zvieraťom. Nežná próza Kláry Jarunkovej doplnená ilustráciami jej dcéry Dany Zacharovej Jarunkovej zaujme malých aj veľkých čitateľov a čitateľky.
Titul vychádza k storočnici narodenia Kláry Jarunkovej. Som dospelý pes a jedlo si zoženiem aj sám. Prenocujem hocikde, aj pod holým nebom. O to nejde. Lenže starať sa nemám o koho! Takto si vravel psík, ktorý bol presvedčený, že ku každému psovi patrí aspoň jeden človek. A tak si jedného pre seba aj vyhliadol. Rozhodnutie psíka, že si nájde svojho človeka, je celkom dobrý dôvod na príbeh. Aj
Som dospelý pes a jedlo si zoženiem aj sám. Prenocujem hocikde, aj pod holým nebom. O to nejde. Lenže starať sa nemám o koho! Takto si vravel psík, ktorý bol presvedčený, že ku každému psovi patrí aspoň jeden človek. A tak si jedného pre seba aj vyhliadol. Rozhodnutie psíka, že si nájde svojho človeka, je celkom dobrý dôvod na príbeh. Aj to, že si vyberie malého chlapca. Ale najzaujímavejšie je,