Zajko Maty rád chodieval do hôr. Vždy šiel rovnakou cestou hore a rovnakou dole. Jedného dňa ho však zastihla snehová búrka a zablúdil. Čo len bude teraz robiť?
Boli raz traja kamaráti Pipo, Bao a Kimči. Vymýšľali rôzne šibalstvá a vždy boli najradšej spolu. Až do dňa, keď Pipo nemal chuť na melón ako ostatní. Našiel si čudesnú dážďovku, ktorá za ten svet nechcela vyliezť zo zeme. Keď s ňou nakoniec poriadne „zatočil“, prišiel na čosi nevídané...
Lily by sa tak rada hrala, ale nemá s kým. Jedného dňa dostane obrovský balík. Čo v ňom asi tak môže byť? To je teda prekvapenie! Je tam… Momo. Možno to bude jej nový kamarát!
Nola a Tula jsou sestry a také nerozlučné kamarádky; je proto naprosto samozřejmé, že když Nola prozradí Tule své nejtajnější přání, udělá Tula všechno pro to, aby jí ho pomohla splnit. Tak začíná dojemný a křehký příběh o síle přátelství a cestě za vytouženým snem. Za snem, který objevuje jiné podoby světa, jenž nás běžně obklopuje, a nachází v něm nové obzory. Popusťte spolu s Nolou a Tulou
Jablka! Ta má medvídek tuze rád. Na zahradě si jich nasbíral celou ošatku a už si vymyslel, co z nich doma udělá. Ale jak je zabraný do myšlenek, nevšimne si, že voda z jeho zahradní hadice vytéká a vytéká. A tak - když se ráno probudí - zjistí, že se jeho zahrádka v noci změnila přímo k nepoznání! Roztomilé ilustrace, nečekaná zápletka, něžně vyprávěný příběh a humorné rozuzlení nakonec - to vše
Vydajte sa s medvedíkom hľadať tú správnu loptu v obrázkovej knižke pre deti a rodičov. Medvedík by si zo všetkého najviac želal krásnu loptu. Kde by ju len mohol nájsť? Asi to bude riadna fuška. Jedna guľatá vec je príliš veľká, druhá malá, ďalšia veľmi ťažká… So žiadnou sa nedá hrať. Vie vôbec, ako taká pravá lopta vyzerá?
Jak najít své místo ve světě? Zajíček se vydává na dalekou cestu, aby zjistil, kam a hlavně ke komu doopravdy patří. Spřízněnou duši hledá podle podobnosti vlastního stínu. Objevuje tak podstatu tvarů a barev. Koho na své pouti potká a které země při tom navštíví? Zajíčkova cesta je plná originálních ilustrací vytvořených pomocí 3D softwaru a nese tak v sobě notnou dávku filmařského přístupu.
Katarína Macurová voľbou a spracovaním danej problematiky dobieha dedičný dlh nášho novodobého dejepisu umenia „päť minút po dvanástej hodine". Podujala sa upresniť a revidovať tradovaný mýtus o pedagogickom pôsobení Kolomana Sokola v Mexiku a o jeho vplyve na formovaní modernej mexickej grafiky. Paralelne s touto úlohou splnila aj dôkaz o rovnocennosti slovenského umelca a jeho umeleckých