Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom
Kniha Kataríny Džunkovej predstavuje lyrické eseje zo všetkých európskych štátov uverejnených pôvodne na blogu úspešnej poetky a prozaičky. Publikovala ich v elektronickej podobe počas svojich potuliek po kontinente od Lisabonu až po Vladivostok. Sú to cestovateľské zápisky, písané ako inak - srdcom, vnímavým, nežným, ale aj vzdelaným a múdrym. Autorka ako skutočný básnik neopakuje encyklopedické
Katarína Džunková debutovala v roku 2010 básnickou zbierkou Palica brata a palica slnka, za ktorú bola ocenená prémiou Ceny Ivana Krasku a cenou za najlepší debut v ankete Kniha roka. Roku 2014 prozaicky debutovala novelou Eupalinova láska. Zbierka Veterné mesto je jej druhou knihou poézie. Hoci názov evokuje atmosféru Petrohradu, kde vznikla časť týchto básní, verše majú omnoho širší záber.
Poetka Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží, sa v novele Eupalinova láska (vydal Slovenský literárny klub v Českej republike, 2014) predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je