Na jar 2014 Rusko anektovalo Krym, rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, kde okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. V tom istom čas sa pokúšalo rukami svojich miestnych pomáhačov vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny – od Charkiva na severovýchode po Odesu na juhozápade. Ruský vodca Vladimír Putin v tom čase s entuziazmom rozprával
Ktorá generácia bude tou poslednou? Prosperita uprostred Európy trvá len pár desiatok rokov. Z dnešného pohľadu sa to môže zdať ako dlhý čas, ale z historického hľadiska ide o krátke obdobie a z geologického len o okamih. Žijeme na hrane pokroku a slobody, ale bez radikálneho zvýšenia povedomia o rizikách, ktoré môžu postihnúť už naše deti a ich potomstvo, je budúcnosť ľudstva veľmi otázna.
Dielo Juraja Mesíka nie je knihou o Rusku, hoci obsahuje množstvo údajov, faktov a úvah o tejto pozoruhodnej krajine. Nie je to systematický prehľad dejín Ruska, ani vyčerpávajúce rozprávanie o vývoji ruskej spoločnosti. Autor si stanovil iné zadanie priblížiť čitateľovi obraz Ruska objavujúci sa v početných mýtoch o ňom. Je to kniha venovaná mytologickým naratívom o Rusku, ich vecnému obsahu,
Listy Nanukovi sú exkurziou do človečích dejín. Kniha prináša dvadsaťštyri listov, ktoré v rokoch 2010 až 2019 písal otec svojmu malému synovi, aby tak zaznamenal dobu, v ktorej chlapec vyrastal. Nie je to však žiadna reality show a ani veľmi veselé čítanie, rozprávanie je však autentické a pravdivé – a to občas bolí. Je to dokument a diagnóza našich mnohých zlyhaní. Len pri správnej diagnóze
Kniha Posledné impérium – Texty o agónii Ruska hovorí o rizikách, ktoré pre nás, Slovákov a Európanov, predstavuje a aj v blízkej budúcnosti bude predstavovať Rusko, ale predovšetkým naša vlastná hlúposť, naivita a historické (bez)vedomie. Práve preto je kniha venovaná učiteľkám a učiteľom, ktorí učia naše deti kriticky myslieť - ale pozor, nie je to žiadna učebnica. Juraj Mesík knihu zostavil