Humanizačná komunikácia je autentická sociálna interakcia, v ktorej je človek sám sebou, realizuje sa vo svojej pôvodnosti, reprodukuje svoju ľudskosť, svoj prirodzený spôsob existencie ako sociálny subjekt. Jej aktéri konajú v duchu rekonštrukčnej hermeneutiky. Ak konajú s takou rekonštrukčnou snahou spojenou s prosubjektovým prístupom ku koaktérom, ich komunikačná sebarealizácia je taká, aká je
Zámerom je ešte viac rozvinúť makrotému fungovania jazyka a komunikácie v premenlivých sociokultúrnych podmienkach so zreteľom na individuálny aj kolektívny subjekt. V tejto premenlivosti je ustálený vývinový proces, ktorého obsahom je demokratizácia spoločnosti v spätosti s jej liberalizáciou. Sme svedkami gradácie demokracie sociálneho života a slobody jednotlivcov, podporovania vôle
Jazyk vzišiel zo sociálnej praxe a súčasne ju vytváral, v nej sa reprodukuje a rozvíja a zároveň je prostriedok na zachovanie sociálneho života a jeho prispôsobovania meniacim sa potrebám a záujmom členov spoločnosti, takže kto chce rozumieť jazykovej realite, nemôže odhliadať od existenčnej spätosti jazyka a spoločenskej praxe. Kniha ponúka komplex rozpracovaných konceptov, ktoré sú kľúčové pre
Názov knihy hutne vyjadruje, že jej obsah sa týka prirodzeného jazyka v kontexte jeho používania a v svetle náuky o jeho fungovaní v sociálnom živote, ako aj v mentálnom svete jeho nositeľov. Ústredný motív výkladov autora sa spája s termínom racionalita. Z perspektívy určenej týmto pojmom v spätosti s konceptom pragmatika sa osvetľuje pragmatický kontext jazykovedy, jazykové konanie v sociálnej
Kniha ponúka výklady autora zameraného na spätosť jazyka so sociálnou kultúrou. Pojem sociálna kultúra sa však zámerne nevymedzuje, aby sa výklady neobmedzili vopred určenými hranicami, lebo úmyslom autora nebolo postupovať podľa pripravenej štruktúry obsahovej schémy, čo by smerovalo k striktnému systematickému rozvíjaniu témy jazyk v sociálnej kultúre, ktorého výsledkom by bol koncepčný
Klasickým objektom kultúrnych vied sú javy poznačené spontánnosťou, nachádzajúce sa mimo oblasti racionálnej regulácie a vnímané ako prirodzené kultúrne entity v protiklade s „umelými“ objektmi, vytvorenými s istým stupňom uvedomenosti. Významový komponent „pestované“ (rastliny, mikroorganizmy) implicitne odkazuje na to, že kultúra sa týka aj zasahovania človeka do prírody, a evokuje predstavu
Kolektívne dielo Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny vzniklo ako reakcia na Koncepciu morfológie súčasnej spisovnej slovenčny (Dolník, 2005), v ktorej sa anticipovala morfológia súčasného spisovného jazyka založená na explanačno-deskriptívnom prístupe. Aj morfológia tohto typu zahŕňa formálne aj funkčné tvaroslovie. Autori reagujú aj na aktuálnu potrebu tvaroslovného diela, ktoré nadväzuje