V bruchu zimy predstavuje výber z málo známej básnickej tvorby Juraja Bindzára, výrazne poznamenanej iróniou a nadhľadom nad témami lásky i pesničkárskou spevnosťou. Slovenské i české texty piesní sa zasa odlišujú od bežnej folkovej pesničkárskej tvorby jedinečnou, častokrát bizarnou obraznosťou.
ZVON je nový román Juraja Bindzára, dvojnásobného finalistu Anasoft litera. Je to román so zlým koncom. V dedine na slovensko-moravskom pomedzí nažívajú katolíci, evanjelici, židia či Českí bratia v zhode a porozumení, pokým nevstúpi do ich života hlas zvona, hlas boží. Nie je to príbeh z dávnych čias, z temného stredoveku, nie, nie, tento príbeh sa stal vlani, možno predvlani, a ďalšie, veľmi
Táto balada, toto tragické panoptikum skrivodlivo krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra, nie je štúdiou o genialite tohto originálneho šachového novátora, nie sú to analýzy jeho majstrovských partií. Nič také. Autor rozpráva bolestný príbeh jedného nenaplneného životného sna i toho bizarného, ani nie trojročného Rétiho manželstva s krásnou
Najnovší román Juraja Bindzára je z divadelného prostredia, ktoré je vždy bohaté nielen na dramatické situácie, ale aj na atraktívne postavy či postavičky. Autor toto prostredie dobre pozná a zasvätene o ňom píše... Vie, že hrať a hrať sa je jednou zo základných situácií divadla, rovnako však zasvätene vie, že predstierať a predvádzať, či premieňať sa je tou určujúcou podstatou divadla. On sa
Autorova šiesta kniha, tento plebejský román je panoramatickým i groteskným obrazom či skupinovým portrétom viacerých slovenských hrdinov, ale predovšetkým sa tu podrobne mapuje životná cesta jedného desivo úspešného Slováčiska, takého toho pokorné ho sluhu i krutého drába, na ktorých táto Kocúrkovská republika vždy stála a i dnes ako tak stojí, (a pravda je tu, vážení čitatelia, skumštovaná
Pútavé rozprávanie o tragickom osude Židov. Skutočné príbehy obyčajných ľudí a "pánske huncútstva" v bohom zabudnutej slovensko-židovsko-maďarskej obci v blízkosti Holíča za éry Rakúsko-Uhorska.
Básnická prvotina uznávaného režiséra, divadelníka, pesničkára a fotografa je intelektuálnym záznamom civilizmu všedného dňa. Verše nesú pečať autorovho povolania, badať v nich inšpirácie pražskou atmosférou (Hrabal, Olmerová), no ich pokoj často narúša provokujúca irónia prechádzajúca do skeptickej satiry. Zbierka je navyše ošperkovaná pútavými autorovými kolážami