Číta: Juraj Kemka Moji milí Slováci, to je fejtónová zbierka Júliusa Satinského. Ide o úprimné listy autora vlastnému národu napísané tesne po nežnej revolúcii. Píše sa v nich o nástrahách pre Slovákov, ktoré by mohli byť po tridsiatich rokoch demokracie už dávno prekonané. Listy by tak mohli slúžiť ako historický prameň, vtipná spomienka na divoký začiatok 90. rokov 20. storočia.
Július Satinský bol vášnivým pisateľom listov. Korešpondoval si počas svojho života so slávnymi osobnosťami kultúrneho života, širokou rodinou aj s deťmi svojich známych. V 60. rokoch 20. storočia jeho švagrovia emigrovali zo Slovenska. Julo sa rozhodol udržiavať rodinné vzťahy pomocou vlastnoručne vyrábaného časopisu - Gundžovníka. Gundžovníky vyrábal poctivo od roku 1967 do roku 1984. Dochovalo
Uplynulo desať rokov od vydania kníh Jula Satinského Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. Aj keď Dunajská ulica bola stredom jeho vesmíru, príbehy a spomienky už dávno prekročili hranice Bratislavy, mnohé zľudoveli a stali sa súčasťou našich spomienok na naše dejiny – často prifabulované, možno aj skreslené. Veď sám autor vyhlasoval, že najmenej štyridsať precent z toho čo píše
Expedície Júliusa Satinského sú výberom z jeho cestovných denníkov. Kniha obsahuje šesť samostatných kapitol - expedícií, ktoré sú autentickými záznamami z letných turistických ciest. Prvé štyri expedície sa uskutočnili v 70. rokoch 20. storočia na území celého Slovenska. Účastníkmi expedícií boli, okrem rozprávača - zapisovateľa Satinského, striedavo aj Vlado Bednár, Tomáš Janovic, Karol
Július Satinský sa na rozdiel od väčšiny z nás v Bratislave narodil a má tu hlboké korene. Ako dôstojný dedič jej dávnych tradícií je jedným dychom vášnivý lokálpatriot i svetoobčan, ktorý vie hrdo pozrieť do očí ktorémukoľvek Newyorčanovi, Šanghajčanovi, či Budapešťanovi. Odmalička totiž vie, že dôležitý je len a len človek. Nie jazyk, ktorým hovorí, ale čo ním hovorí, jeho úmysly a skutky. Ako