Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne. O dva roky neskôr vydal v Levoči zbierku Slovenské povesti (1845), ktorá sa svojej reedície nedočkala, a po tom, čo rozprávky z nej zaradil Pavol Dobšinský do Prostonárodných
Codexy tisovské patria k zásadným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície publikované v 19. storočí. V Slovenských povestiach Jána Francisciho (1845), Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858-1861) a Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (1880-1883) bolo na základe tejto zbierky s rôznymi odchýlkami a redakčnými úpravami publikovaných 14
Výber z knihy porozprávam vám o svojej matke žene ktorá už mŕtva vytiahla hlavu z plynovej rúry v srdci našej kuchyne a zašepkala: nikto netuší že dôvodom bol iný muž nie tá mrcha Assia Wevill (ako sa bude konšpirovať) (hoci i tá chúďa napokon neskončila o nič lepšie ako koláč) ale tak to už chodí žena a
Krásne a bohato ilustrovaná kniha čitateľom predstavuje rozprávky s ústrednou témou – o tom, ako si zaslúžiť princeznú. Pochádzajú z klenotnice slovenských ľudových rozprávok a popisujú strasti, ktoré musia hrdinovia prekonať, aby dobro zvíťazilo nad zlom a princezné boli odkliate, vyslobodené či zachránené. Je úvodnou časťou edície, ktorá prináša najznámejšie i menej známe rozprávky starých
Básne tejto zbierky vznikali v marci 2001, 2002, 2003 medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou. Niektoré z nich boli časopisecky publikované v Romboide a Raku. Autorka sa venuje hlavne literárnej histórii a literárnej kritike.