Rôzne miesta rozprávajú rôzne príbehy, stačí rozhrnúť zem a čítať. Kdekoľvek sa pozrieme, nájdeme jazvy po dotyku s dejinami. Tri básnické skladby Jána Púčeka obsiahnuté vo zväzku Sklená huta vyrastajú z konkrétnych miest v Malých Karpatoch a Strážovských vrchoch, na ktorých zanechali stopy nielen veľké dejiny, ale aj konkrétne práca sklárskych či drevorubačských komunít. Prelínajú sa v nich
Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej
Čo nám napovedá minulosť, ktorú už nezmeníme? Pre Jána Púčeka je téma pamäti a historického dedičstva kľúčová. Svoju novú knihu s názvom Med pamäti venoval osudom, ktoré (ne)stihol poznačiť masaker s názvom 20. storočie. Cez príbehy nenarodených a hmlisté rodinné spomienky oživuje traumatizujúce udalosti dejín starého kontinentu, pričom v intímnom monológu formuluje otázky, na ktoré môže byť už
Ľudské životy sa uzlia. Jeden s druhým. S tretím. So sebou samým. Nerozmotateľne. Neprehľadne. A pritom je to také jednoduché; stačí sa obzrieť ponad plece a vidíme celkom jasne, že všetko tu už dávno bolo. Tretia kniha Jána Púčeka s názvom Uchom ihly (a podtitulom Pletky) je stručnou históriou jednej rodiny tiahnucej sa naprieč celým dvadsiatym storočím, no najmä príbehom lásky murára Jána a
Cesta vrezaná ako nôž do hlinenej krajiny. Cesta tesne po daždi. Uprostred vlhkom stmavnutého asfaltu ubiehajú rovnaké biele čiary. Celkom pomaly. Pomaličky. Cítiť ozón, ťažké oblaky visia ešte na prahu horizontu. Cesta. A krížom cez ňu leží rozbitý čierny klavír. Obídeme ho. Lampy. Stará skriňa s otvorenými dverami, trčia z nej rozsypané biele košele. Záclony. Črepy tanierov: modrý cibuľový vzor.
Debut slovenského autora.